Tekovská stolica (3. časť) Turecká správa na území Tekovskej stolice 1526 - 1683
Ak spomíname politickú správu Tekovskej stolice, nemôžeme v súvislosti z obdobím rokov 1526 – 1683 nespomenúť ešte jednu dôležitú skutočnosť, ktorá do veľkej miery ovplyvnila celkový politický, hospodársky, náboženský, ale i spoločenský život v regióne na obdobie niekoľkých generácií. Touto nezanedbateľnou skutočnosťou je prítomnosť Turkov v Uhorsku a zvlášť v na území dnešného Slovenska. Turecká okupácia Uhorska zasahovala hlboko do jeho stredu, pričom územie prakticky celého dnešného južného Slovenska sa stalo súčasťou Osmanskej ríše na viac ako 150 rokov.
Turci si na zabratých územiach samozrejme nárokovali aj na vojnovú korisť. Tá spočívala jednak z výberu daní a poplatkov porte, obsadzovania veľkých častí územia a zavádzanie tureckej správy na tomto území, ale nebránili sa ani odvliekaniu obyvateľov týchto území do tureckého zajatia. Turecká správa na území Slovenska sa skladala s vytvorenia systému samosprávnych územných jednotiek - ejálet, pašalik, ktoré sa ďalej členili na menšie samosprávne celky, alebo okresy – sandžaky a tie sa ďalej delili na menšie obvody – náhije a kazá. Na územie dnešného Slovenska zasahovali hranice Ostrihomského sandžaku , ktorého súčasťou bola aj tekovská stolica. Na jej územie Turci vpadli prvý krát v roku 1530, kedy sa vojská smeredevského bega Mehmeda dostali cez Komárno až na Slovensko a vyplienili Nitriansku, Tekovskú, a Bratislavskú stolicu. V roku 1546 Budínsky paša vyzýva Tekovskú stolicu, aby sa dobrovoľne podrobila tureckej moci.
Hlavnou úlohou okupačnej správy bolo najmä vyberanie vojenských daní a poplatkov od obyvateľstva na podrobenom území, na čo viedli i pomerne podrobné evidencie daňových registrov poplatných obcí – deftery. Najväčším lákadlom pre turecké záujmy na území dnešného Slovenska boli najmä banské mestá. Už v roku 1555 sa Turci sústreďovali na dobytie banských miest Pukanca, Novej Bane, Banskej Štiavnice, Banskej Belej, Kremnice, Banskej bystrice a Ľubietovej. Na obranu pred ničivými nájazdmi Turkov do banských miest boli zriadene kapitanáty Hornouhorský, banský a Preddunajský. Začiatkom augusta 1555 Turci spustošili aj majetky okolo Hronského Beňadika. Ostrihomská kapitula preto požiadala uhorský snem a banské mestá Kremnicu a Novú Baňu o vojenskú pomoc. Od banských miest žiadala pušný prach a peších strelcov aspoň na dva mesiace. O pomoc panovníka požiadala aj samotná Tekovská stolica prostredníctvom Mikuláša Dóczyho, kráľovského pokladníka a majiteľa Žarnovice.
Z písomných prameňov sa dozvedáme, že v roku 1562 hranice Ostrihomského sandžaku na severe smerom k banským mestám boli v Tekovskej stolici tvorené dedinami a mestami Kozárovce, Tlmače, Vráble, Slepčany, Veľké Vozokany, Kalná nad Hronom, Kozmálovce, Nový Tekov a Šárovce. Iný zdroj, konkrétne daňový súpis z roku 1570 nám hovorí o poplatných obciach na území dnešného Slovenska, v rámci Ostrihomského sandžaku. Od západu išlo o obce Iža, Sv. Peter, Lándor, Kameničná, Kolárovo, Neded, Vlčany, Selice, Trnovec n/Váhom, Veča, Dlhá n/Váhom, Kráľová n/ Váhom, Diakovce, Šoporňa, Sládečkovce, Čápor, Cabaj, Ivanka pri Nitre, Veľké Janíkovce, Chrenová, Nitrianske Hrnčiarovce, Dražovce, Dolné Śtitáre, Koliňany, Jelenec, Horné a Dolné Lefantovce, Ladice, Velčice, Horné Sľažany, Sv. Martin, Topoľčianky, Lovce, Žikava, Hostie ,Jedľové Kostoľany, Obyce, Tekovské Nemce, Orovnica, Hronská Breznica, Devičany, Bohunice, Jabloňovce, Pečenice, Bátovce, Žemberovce, Tekovské Trsťany, Súdovce, Kostolné Moravce, Terany, Hontianske Tesáre, Horné Rykynčice, Dvorníky, Terany, Dudince, Hokovce, Horné a Dolné Semerovce a Preseľany nad Ipľom. Na území Tekovskej stolice, ktorá bola priamo v centre tureckého záujmu sa odohralo mnoho významných vojenských stretov s tureckým vojskom, ktoré mali dôležitý strategický význam pri ochrane banských miest , ale i pri zabránení postupu Turkov ďalej na územie Slovenska.
Okrem prehratej bitky pri Sečanoch 4.–5. apríla 1562, kde Tekovská stolica postavila 700 mužov do boja s Turkami, sa v roku 1652 /26.-.27.8/ odohrala pri dedine Veľké Vozokany významná bitka, ktorá pozdvihla protitureckým obrancom sebavedomie. Pri tejto bitke sa podarilo obrancom z radov posádok protitureckých pevností a obyvateľom blízkych šestnástich dedín poraziť rabujúcich Turkov, hoci tvorili štvornásobnú presilu. Pri tejto udalosti padli aj štyria predstavitelia významného rodu Esterházi a to František, Gašpar, Ladislav a Tomáš a ďalších 48 kresťanských bojovníkov. Na strane nepriateľa zahynulo 800 vojakov a oslobodených bolo 150 tureckých zajatcov. V roku 1664 sa odohrala bitka pri Žarnovici a Leviciach , kde sa podarilo cisárskym vojskám pod vedením generála Louisa Rattuita de Souches poraziť Turkov a oslobodiť Levice a Nitru.
No i tento údaj je iba malou časťou toho, čo za 150 rokov tureckej prítomnosti v Tekove spôsobovali Turci domácemu obyvateľstvu. V roku 1618 došlo v Komárne k rokovaniu s Turkami, kde cisárska strana v záujme bezpečnosti územia odovzdala do tureckej správy 60 obcí zo štyroch stolíc - Hontianskej, Tekovskej, Komárňanskej a Nitrianskej. V rámci Tekovskej stolice bolo poplatné územie v doline rieky Žitavy až po Zlaté Moravce a obec Obyce a v doline Hrona siahalo po Kozárovce.
Turecké výboje však pokračovali a už v roku 1618 Turci prepadli Zlaté Moravce, Vráble a Starý Tekov, ktoré vypálili. V Ďarmotách bola síce v roku 1625 podpísaná mierová zmluva s cisárom no o rok neskôr v roku 1626 opäť turecké plienenie pokračuje na Pohroní i na Požitaví.
Následkom toho bolo 1047 ľudí odvlečených do tureckého zajatia, 353 zabitých, 150 obcí bolo vypálených, 9 obcí bolo novo porobených a v 60–tich obciach bolo navýšenie daní o 1275 zlatých. Informácie o všetkých zverstvách tureckých vojsk na území Tekovskej župy by sme mohli nájsť aj v monografiách jednotlivých obcí bývalej Tekovskej stolice, no vyžadovalo by si to okrem toho ešte dôsledný výskum literatúry a samozrejme archívnych prameňov.
Aj v týchto ťažkých časoch sa však Tekovská stolica musela venovať aj všetkým ostatným záležitostiam politického, hospodárskeho, náboženského a verejného života, ktoré jej vyplývali z úlohy reprezentanta panovníka v danom regióne.
Janičiar
Výrez z bitky p...
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43