Tajomstvo Chyndického sarkofágu

Takmer všetky sarkofágy skrývajú aj svoje tajomstvá. Ani ten chyndický, po pravej strane kostola, schovaný medzi kríkmi, nie je výnimkou. Kamenár po jeho stranách vytesal aj náhrobný nápis, ale teraz ošľahaný vetrom a mrazmi je už ťažko čitateľný. A práve tento nápis súvisí aj s jeho tajomstvom. Kto je pod ním pochovaný? Kto bol tak významný, že mu dali zhotoviť takýto posmrtný pomník?

Pri pamiatkovom výskume kostola bola odborníkmi do správy zahrnutá jediná veta o ňom: „Počas stavebných prác tragicky zahynul i miestny farár G. Alapy, spadnutím zo strechy kostola.“ Teda zdá sa, že tajomstvo je odhalené. Veď aj L. Némethy vo svojom známom „Schematizme“ udáva o farárovi Alapy, „že zomrel pri nedokončenej stavbe chrámu.“ Aj ústna tradícia vraví, že pod sarkofágom je pochovaný stavebník kostola. Prečo ďalej pokračovať ?! Je po tajomstve. Ale má to predsa jeden háčik. Némethy zaznamenal meno farára Alapy nie ako G., ale ako Joannes. Žeby mal dve mená? Bolo to celkom bežné a aj možné. Ale prečo ich teda aspoň Némethy neuvádza?

Pozrime sa radšej, čo sa dá ešte na sarkofágu prečítať. Na ľavej strane môžeme čítať v prvom riadku: „HIC IACET PERIL(USTRIS) D. GABRIEL ALAPY“ a pod ním: „DE EADEM ANNORUM –(48?)– OVI DIE 17 7-BRIS“. Na strane pravej: „ANNO 1746 HICIN POSSIONE N. HIND“, ale riadok pod ním hovorí málo: „----------------IN DOMINO FE---------------------." Takže je celkom zrejmé z nápisu, že tam odpočíva osvietený pán Gabriel Alapy de Eadem, tiež je zrejmé, že sa usídlil, či prišiel do Chyndíc v roku 1746, a tiež je zrejmé, že zomrel asi 17. septembra, no v ktorom roku nevieme a z nápisu sa asi ani už nedozvieme. Némethy uvádza, že farár Alapy prišiel do Chyndíc v roku 1745 a pôsobil tam až do roku 1749. V roku 1749 nový farár František Nedeczky píše úvodnú stranu chyndickej matriky, ktorá už vlastne pri jeho príchode existovala, pretože obsahuje záznamy aj z predchádzajúcich rokov a dokonca už v roku 1745 tu naozaj robí zápisy farár Ján Alapy. Ale v júli 1749 už zapisuje do matriky Nedeczky. Ak by teda mal byť pod sarkofágom farár Alapy a mal by umrieť 17. septembra (jedine v roku 1749, pretože ešte sa objavuje jeho aj v matrike), prečo by bol ustanovený do Chyndíc už nový farár? Ak by aj Alapy už bol na smrteľnej posteli, predsa bol ešte farárom, kým žil, a to jediným v Chyndiciach. Podľa matrík je tiež jasné, že farár Alapy pôsobil v Chyndiciach do júla 1749, čiže nemohol zomrieť v septembri. Kam sa teda podel, ak nie je on pod sarkofágom?

Z tajomstva sarkofágu sa vynára nové tajomstvo: Čo sa stalo s Jánom Alapy, keď aj Némethy píše, že zomrel v Chyndiciach a ďalšie farnosti, v ktorých by pôsobil v neskorších rokoch, neuvádza? Váradský biskupský správca knižnice Vincze Bunyitay v roku 1883 objavuje istého Jána Alapy vo Várade. V spisoch Váradskej kapituly objavuje jeho spisy a celkom iste hovoria aj o tom, že to bol ten istý Ján Alapy, ktorý od 3. júla 1745 pôsobil vo Veľkých Chyndiciach. Tu sa totiž zoznámi s váradským biskupom, častým návštevníkom Gýmešského panstva Pavlom V. grófom Forgácsom, ktorý si ho veľmi obľúbil a pričinil o tom, aby bol Alapy preložený do Váradu. Tam ho vymenoval za riaditeľa kňazského ústavu, cirkevného sudcu, kanonika a malého prepošta kapituly. Vo Várade v roku 1778 aj zomrel a je tam aj pochovaný. Tajomstvo sarkofágu tým dostáva jasnejšie obzory. Farár Ján kanonik Alapy de Eadem pod ním nie je. Kto bol teda ten osvietený pán Gabriel Alapy de Eadem? Pozrime sa do matriky zomrelých na rok 1749. Záznam po zázname a nič. Žiaden Alapy, ktorý by bol v Chyndiciach pochovaný, tým pádom ani žiadna príčina úmrtia, ani žiadna informácia o pôvode. Z Chyndíc iste nepochádzal, pretože v žiadnych súpisoch tu meno Alapy nie je vedené. Odkiaľ teda prišiel a prečo?

Od roku 1735 (tri roky po vizitácii farnosti Františkom Zichi) do roku 1750 prebiehala v Chyndiciach oprava a dostavba zničeného kostola. V čase príchodu 25 ročného Jána Alapy do Chyndíc boli práce asi v polovici. S veľkou pravdepodobnosťou zabezpečovali väčšinu prác dedinčania a každá pomoc bola vítaná. Pomáhal teda Gabriel Alapy pri prácach, alebo bol prizvaný ako odborník? Podľa správ Vinczeho Bunyitay vieme len, že Ján Alapy skoro osirel. Teda Gabriel jeho otcom nebol. Jeho starý otec bol Gergely a bol už v tom čase pochovaný v katedrále v Győri. Snáď mal brata, alebo strýka Gabriela, ktorý nad ním v osirelosti držal ochrannú ruku. Tajomstvo chyndického sarkofágu je vyriešené: Kto bol Gabriel Alapy a prečo prišiel do Chyndíc?

detail sarkofág...

vyrytý rok 1746