Stromy na území Požitavia v starých listinách

Veľakrát sa v starých listinách vytyčovali tzv. méty, hranice pozemkov. Na určenie hranice vtedy ľudia nepoznali presné merania, a tak slúžili pre nich rôzne prírodné úkazy, lesy, rieky, potoky, veľké balvany, staré stromy a pod. Na Požitaví bola dôležitou hranicou napríklad rieka Žitava, tá rozdeľovala Tekovskú stolicu od Nitrianskej, podobne aj potok Drevenica.
Tieto hranice pozemkov sa právne schvaľovali a potvrdzovali na tzv. "hodnoverných miestach" /locca credibilia/, ktoré väčšinou pôsobili pri kláštoroch, konventoch a kapitulách. Z dnešného pohľadu by sme mohli povedať, že plnili funkciu dnešných notárskych úradov.
Staré stredoveké listiny sú pre historikov veľmi cenným prameňom, vieme z nich vyčítať staré miestne názvy, vďaka nim poznáme niektoré mená šľachticov alebo majiteľov území a pod.
My sa však teraz pozrieme na tieto listiny z iného pohľadu. Z času na čas sa totiž v listinách pri vymedzovaní méty – hranice objavujú mená stromov. Je to zvláštne, ale aj podľa týchto nenápadných údajov dokážeme zistiť, aké stromy rástli v stredoveku na našom území. Tento článok si však nedáva za cieľ zmapovať všetky stredoveké lsitiny, cieľom je len okrajovo nahliadnuť do tejto problematiky.
V polovici 10. storočia navštívil naše kraje španielsky obchodník a diplomat Ibráhím ibn Jakub al Israili at-Turtúši. Jeho jedinečnú autentickú správu o ceste zapísal do knihy pod názvom Kniha o cestách a kráľovstvách. V nej sa dočítame o niektorých ovocných stromoch, ktoré v tom čase rástli na území Slovenska: „Slovania sejú dva razy do roka, v lete a na jar /.../ V ich záhradách rastú jablone, hrušky a slivky.“

Častokrát sa v listinách spomínajú staré duby a staré hrušky ako poznávacie znaky hranice. Tak je tomu aj v listine z roku 1006, v ktorej náš kráľ Štefan udeľuje kapitule Nitrianskeho kostola rozličné majetky, v listine sa doslova píše: „...už naproti mestu Nitra, kde je kopček a stojí (tam) dub...“. Podobne sa s dubom stretávame aj v známej Zoborskej listine z roku 1113: „...z Kostolian (pod Tribečom) ich oddeľuje riečka Drevenica, oproti (dedine) Subiniza je (medzníkom) dub obložený kameňmi, oproti dedine (Zlaté) Moravce je medzníkom lesa svätého Hypolita dub...“. Strom hruška sa zasa objavuje v listine z roku 1265: „...hranica pokračuje cez role k ceste vedúcej do obce Jovka (dnes zaniknutá osada vedľa Novej Vsi nad Žitavou), aj tu nájdeme dve méty. Pokračuje hájom a tu pod hruškou sú tiež dve méty...“
Dub letný poskytoval veľmi kvalitné tvrdé a ťažké drevo, ktoré bolo vysoko cenené a malo široké uplatnenie v stavebníctve. Najžiadanejšie bolo vo vodnom stavebníctve – napr. stavba vodných mlynov, pretože namočením vo vode sa jeho kladné vlastnosti ešte viac zlepšujú.

V tej istej listine sa nachádza zmienka o cezmíne ostrolistej: „...kde vyznačili dve nové méty pod stromom cezmínom a tu vstupuje do lesa...“.  Cezmína ostrolistá je strom, skôr ker, ktorý vyniká najmä svojimi lesknúcimi sa zelenými listami, rastie do veku 250-300 rokov. Patrí medzi pôvodné druhy, vyniká červenými bobulami, ktoré sú jedovaté pre človeka. Symbol cesmíny používa napríklad Arborétum Mlyňany vo svojom logu.
V okolí Levíc a Banskej Štiavnice, v starých listinách, objavíme napr. lipové stromy (rok 1245), breza – ľudove nazvaná nyr (tiež rok 1245) alebo tis (rok 1266), prípadne v Hetmíne (chotár obce Šaľa) sa zase spomína jaseň (rok 1113).

Literatúra:
Kol. autorov.: V kráľovstve svätého Štefana, LIT 2003.
MARHOLD, K.,  HINDÁK, F. (eds) 1998. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. VEDA, Bratislava, 688 pp.
TRUBÍNI, J.: 2004. Vráble. Vydavateľstvo TP.
Poďakovanie:
Ďakujem Jurajovi Lieskovskému a Martinovi Benčekovi za odborné konzultácie.

cezmína (Ilex)

V tejto listine...

dub (Quercus)