Rod Kordič Pohroncz Szelepcheny
Zakladateľom šlachtického rodu Kordič Pohroncz Szelepcheny je synovec arcibiskupa Juraja Pohronc Selepčeniho, Štefan. Juraja Selepčéniho Pohronca sestra Kristína, sa po osirení odsťahovala k starým rodičom do Malej Jovky, kde si neskôr našla aj manžela Jozefa Kordiča. Pôvodné miesto narodenia Štefana Kordiča sa v historických prameňoch uvádza už zaniknutá obec Malá Jovka, rovnako ako Selepčéniho synovcov Jána a Ondreja Jokay.
Na základe žiadosti z roku 1693 o povýšenie do starožitného panského stavu, zmeny erbu a udelenie prídomku „slobodný pán von Pohranitz und Szelepcheny rytier zu Neweritz“ možno predpokladať, že povôd predkov Kordiča možno hladať v okolitých obciach Pohranice (Pohranitz) a Neverice (Neveritz). Predpokladám, že Malá Jovka je miesto bydliska Jozefovej manželky Kristíny. Miesto pôvodu Štefana Kordiča resp. Kordičovho otca alebo starých rodičov môžu byť aj obce Pohranice a Neverice.
Jurajova sestra Kristína sa vydala za Jozefa Kordiča. Po zničení Malej Jovky najmä tureckým nájazdom v roku 1663 im Juraj dopomohol k novému domu v novej dedine. Na jeho pozemkoch vedľa zničenej Malej Jovke vystavali v roku 1664 novú obec a nazvali ju Nová Ves (obcí s takým názvom bolo viacero a preto ju odlíšili od ostatných lokálnym umiestnením – „nad Žitavou“).
Ide o rod, ktorý má pôvod na Požitavsku, ale synovec Štefan Kordič sa presťahoval na Moravu, a preto šlachtický rod je na Požitavsku menej známy.
Erby
Vľavo je erb, ktorý v roku 1686 získal Štefan Kordič, ale aj jeho bratranci Ján a Ondrej Jokay pri povýšení do českého starožitného rytierskeho stavu. Od pôvodného erbu zemanov Szelepcheny sa líši v niekoľkých detailoch: strieborný lev drží v predných labách nielen zlaté slnko, ale tiež zlatú šesťcípu hviezdu. V klenote je namiesto leva umiestnený strieborný jednorožec, ktorý drží v predných labách ľaliu a šíp. Ján Maholány získal pri povýšení do českého starožitného rytierského stavu roku 1686 zhodný erb (na diplomoch sú uvedené zhodné dátumy pre Maholany, Kordiča a Jokayovcov).
Vpravo erb z roku 1686, ktorý je súčasťou spisu o povýšení Štefana Kordiča a bratov Jokay do českého starožitného rytierského stavu. Tento návrh tvorí zaujímavú kombináciu pôvodných figúr zo Szelepchenyho erbu (skala, slnko, hviezdy) a figúry jednorožca prevzatého z erbu rodu Maholany. Otec Jána Maholany (1635-1699) bol šlachtic Ján Maholany (zomrel po roku 1642), ktorý pôsobil v pevnosti Topolčianky (F. Federmayer).
Majetkové pomery arcibiskupa a primasa Szelepchenyho, synovca Kordiča a ďalších synovcov
Szelepcheny už v roku 1659 získal inkolát a súčasne panovníkovo povolenie, ale svoj revers k zemi odovzdal úradníkom tribunálu až júni 1668.
Český autor (viď použitá literatúra Brňovják) to popisuje ako vstup predstaviteľov uhorskej nižšej šlachty medzi moravské stavy a ich osudy v moravskom prostredí. Spomenutý autor ale uvádza ako osobu Juraja Pohroncza Szelepchenyho (ostrihomského biskupa a primasa) k vyššej (magnátskej) šlachte. Autor uvádza, že prvým majetkom na Morave, ktorý získal ešte ako trnavský biskup (?asi preklep Nitriansky biskup 1648-66, potom od r.1666 ostrihomský arcibiskup) bolo panstvo Letovice na Blansku v brnenskom kraji, ktorý kúpil v roku 1668 od Alžbety hraběnky (slov. grófky) z Náchoda za 60tis. zl. Szelepcheny na Blansku postupne kúpil ešte majetky Borotín (1675) a Drnovice (1676). Od roku 1676 Szelepcheny vlastnil menšiu časť panstva Brumov.
Kordičovci zdedili po Jurajovi Szelepchénymu Pohroncovi dom medzi hradbami slobodného kráľovského mesta Trnavy ale aj 300 zlatých.
Pivovary a Selepčéniovci
Pri vlastníkoch pivovar Letovice – Panský sa uvádzajú v ich histórií mená Selepčéniovcov a to „Jiři Szelepczenský z Pohronce; Jan Maholany z Pohronce, Ján Jokay a Stepán Kordic z Pohronce, Ján Jokay a Stepán Kordic z Pohronce, Jiři Kordic z Pohronce“. Štefan Kordič z Pohronca spolu s Jánom Jokayom prevzali vlastníctvo panského pivovaru Letovice po Jánovi Maholany z Pohronca. Potom po nich prevzal vlastníctvo Juraj Kordič z Pohronca od ktorého odkúpil pivovar Karel hrabě Roggendorf.
Aj v histórií pivovar Borotín sa uvádzajú mená Selepčéniovcov a to „Arcivévoda Jiři Szelepcsény; Stepán a Ladislav Kordičové Szelepcsényi“
Na Moravu sa z Požitavska presťahovali viacerí Selepčéniho synovci a to okrem Juraja Pohronca Szelepchenyho aj Ján Maholány (do roku 1692), Štefan Kordič (natrvalo), Ján a Ondrej Jokay (pred rokom 1690 kedy zomrel) i Martin Dekan. Juraj Selepčéni sa stal držiteľom časti moravského panstva Brumov už v roku 1676, kedy odkúpil čiastku Žofie Forgáčovej, po mužovi Frangepanovej, za 36.000 zl.rýnskych. V roku 1670 arcibiskup Selepčéni kúpil panstvo v Letoviciach.
Kaštiel bol po útoku Švédov v roku 1648 veľmi poškodený, preto po roku 1670 začal s barokovou prestavbou už Selepčéni. Štefan Kordič získal spolu s bratrancom Martinom Dekanom Pohroncz Szelepcheny český inkolát (domovské právo, resp.státnu príslušnosť) v rytierskom stave (18.7.1676 vo Viedni, MZA fond A3 Stavovské rukopisy). V roku 1676 Štefan Kordič Pohroncz Szelepcheny a Martin Dekan Ponroncz Szelepcheny zložili v Brne spoločný reverz (t. j. písomné vyhlásenie) k zemi. Sľub vernosti sa konal v roku 1678. Po smrti arcibiskupa Szelepchenyho roku 1685 došlo k deleniu jeho majetku, ktorý pripadol cisárovi Leopoldovi I. Cisár predal Lysice Jánovi Karlovi hraběti Serenymu za 22 tis. zl.). Drnovice cisár predal Alexanrovi Schlägerovi von Schlägern, hofmistrovi a sekretárovi hrabat Serenyi.
O svoje práva sa prihlásili aj synovci Szelepchenyho. Cisár sa 25. 1. 1689 dohodol na nasledovnom vyrovnaní: Letovice so statkami Borotín a Slatinka v testamente prenechal Maholanymu a Jokayovcom. Cisár si ale ponechal majetky v Sliezku, časť Brunova a predal Júliusovi Karlovi Podstatskému z Prusinovic (za 50 tis. zl.). Szelepchenyho dediči si rozdelili majetky tak, že polovica panstva Letovice, majetky Borotín a Slatinka pripadli Jánovi Jokaymu, druhú polovicu panstva Letovice ponechal Janovi Maholanymu. Kordič tiež v roku 1686 bol povýšený do českého starožitného rytierského stavu a získal povolenie užívať erb a prídomok svojho strýka Szelepchenyho. Štefan Kordič viedol spor s bratrancom Jánom Jokayom v rokoch 1690-1 o pozostalosť po Ondrejovi Jokay, ktorý zomrel pred rokom 1690. V roku 1692 Maholany svoju časť v Letoviciach predal za 54. tis. zl. bratrancovi Štefanovi Kordičovi z Pohroncz Szelepcheny. V roku 1692 Kordič prevzal diel letovického panstva bratranca Jána Maholányho a potom pokračoval v prestavbe zámku Letovice. Štefan Kordič, ktorý zomrel roku 1697.
Ladislav Jiři Kordič zomrel 29.11.1709 v Letoviciach. Majetok Letovice predal poručník Antonín František z Deblína roku 1711 za 1700000 zl. Karlovi Ludvikovi hraběti (slov. gróf) von Roggendorf, štýrskému šľachticovi. Ten v roku 1724 predal Letovice ríšskému a dvorskému radcovi Hermanu Joštovi von Blúmegen. Kordičovi súrodenci obvinili Roggendorfa a Blúmegena z neoprávneného predaja dedičstva. V dvojročnom spore si vymohli Kordičovci iba finančné odškodnenie vo výške 33.116 zl.
V príspevkoch o Selepčéniovcoch sú niekedy aj rozdielne resp. rozporné informácie, v závislosti od použitého zdroja (napr. Maholány barónom až v 1695, barónske, resp. rytiersky stav Jokayovcov a pod.). Tie sa po získaní pôvodných, resp.starších zdrojov postupne vyjasnia a doplnia.
V roku 1697 odpredal Štefanov syn Ladislav Jiři Kordič z dedičstva zdedené majetky Borotín a Slatinka za sumu 42.500 zl. V roku 1699 získal starožitný panský stav. Ladislav Jiři sa oženil s Františkou Podstatskou z Prusinovic a mal deti: Jiři Antonín (1695), Ján Ladislav (1700), Jindřich Štefan (1702) Gabriel Ján (1703), Jozef, František, Mária Karolína a Anna Mária. (MZA, fond C2 Tribunál – pozostalosti, spisy K 28 a K 186). Ďalšia generácia sa orientovala na vojenskú profesiu. Traja z bratov Kordič boli ako vyšší dôstojníci v cisárskej armáde. Ladislav Kordič sa ako poručík kyrysnického pluku generála - poľného maršála Jána Palffyho v roku 1734 zúčastnil vojny vo Francúzku a Sardínii a v severnom Taliansku. V bitke pri Parme 29. 6. 1734, kde boli francúzsko - sardinské jednotky porazené, bol ťažko ranený a zraneniam zakrátko v Reggiu podľahol. Jeho brat Jozef Kordič zomrel 18. 4. 1732 ako poručík v kyrysníckom pluku generála Lanthiera v Bratislave (Prešpurku). František Kordič, ktorý mal za manželku Dorotu von Pflug, slúžil ako poručík v pešom pluku generála Ogilvyho. Zomrel bezdetný v 14. 6. 1738 v Prahe. Gabriel zomrel vo väzení na Špilberku v Brne 13. 3. 1735. Okolnosti zatiaľ nie sú známe.
Život bratov Kordičovcov po prehratom spore o Letovice bol ťažký a ukrutný. . Zdrojom obživy sa im stala služba v cisárskej armáde. V mladom veku zahynuli štyria bratia (!) Kordič. Dcéra Ladislava Kordiča Maria Anna Kordičová sa vydala za Gerharda Antonína Kesseler von Sonnenfels, mobilitovaný právnik a nemecký sekretár moravského kráľovského tribunálu. Sestra Mária Karolína sa vydala do rodiny Gräntzer von Gräntzenbach.
V roku 1748 dal postaviť Fr. Maholányi v Hrabovci barokový kaštieľ. Potomkovia Jokay von Pohroncz Szelepcheny sa neskôr presídlili do Horného Sliezka (na Osoblažsko). Tam sa spomína Ján Valentín von Jokay, ktorý bol asi potomkom Jána Jokaya. V roku 1721 kúpil Ján Valentín Jokay od rytiera Františka Ludvíka Hantkeho von Lilienfeldt majetok Horné Povelice. Jeho vnuk Izidor von Jokay roku 1808 predal H. Povelice a potom sa Jokayovci na Morave už neobjavujú.
Záver
Podobne ako sa Szelepcheny zo Svätého Kríža (dnes Žiar nad Hronom), správca cirkevného majetku v Slepčanoch a jeho brat trnavský dekan, postarali o nadané siroty Juraja a Michala, tak rovnakým spôsobom prejavil arcibiskup a primas Juraj Selepčéni pomoc synovcom, ktorým umožnil vyštudovať. Vzdelanie vytvorilo predpoklady ich kariére. Selepčéniovci sa preslávili v cirkevnej správe, v umení, uplatnili sa v štátnej a podnikateľskej sfére i pri spravovaní a zveladení majetku. Reformné zmeny a nelegálne siahnutie na majetky Kordičovcov v Letoviciach po smrti Selepčéniho a synovca Štefana Kordiča kruto zasiahli do života Kordičových potomkov. Vnuci dúfajúc pravdepodobne v zámer, že za vojenské zásluhy opäť získajú späť Letovice nevyšiel. Viacerí z rodu zahynuli v mladom veku. Povodom rod z Požitavska Kordič Pohronc Szelepcheny sa preslávil najmä pri rekonštrukcií Letovíc a spravovaní ďalších majetkov na Morave i ako vojaci.
Na základe žiadosti z roku 1693 o povýšenie do starožitného panského stavu, zmeny erbu a udelenie prídomku „slobodný pán von Pohranitz und Szelepcheny rytier zu Neweritz“ možno predpokladať, že povôd predkov Kordiča možno hladať v okolitých obciach Pohranice (Pohranitz) a Neverice (Neveritz). Predpokladám, že Malá Jovka je miesto bydliska Jozefovej manželky Kristíny. Miesto pôvodu Štefana Kordiča resp. Kordičovho otca alebo starých rodičov môžu byť aj obce Pohranice a Neverice.
Jurajova sestra Kristína sa vydala za Jozefa Kordiča. Po zničení Malej Jovky najmä tureckým nájazdom v roku 1663 im Juraj dopomohol k novému domu v novej dedine. Na jeho pozemkoch vedľa zničenej Malej Jovke vystavali v roku 1664 novú obec a nazvali ju Nová Ves (obcí s takým názvom bolo viacero a preto ju odlíšili od ostatných lokálnym umiestnením – „nad Žitavou“).
Ide o rod, ktorý má pôvod na Požitavsku, ale synovec Štefan Kordič sa presťahoval na Moravu, a preto šlachtický rod je na Požitavsku menej známy.
Erby
Vľavo je erb, ktorý v roku 1686 získal Štefan Kordič, ale aj jeho bratranci Ján a Ondrej Jokay pri povýšení do českého starožitného rytierskeho stavu. Od pôvodného erbu zemanov Szelepcheny sa líši v niekoľkých detailoch: strieborný lev drží v predných labách nielen zlaté slnko, ale tiež zlatú šesťcípu hviezdu. V klenote je namiesto leva umiestnený strieborný jednorožec, ktorý drží v predných labách ľaliu a šíp. Ján Maholány získal pri povýšení do českého starožitného rytierského stavu roku 1686 zhodný erb (na diplomoch sú uvedené zhodné dátumy pre Maholany, Kordiča a Jokayovcov).
Vpravo erb z roku 1686, ktorý je súčasťou spisu o povýšení Štefana Kordiča a bratov Jokay do českého starožitného rytierského stavu. Tento návrh tvorí zaujímavú kombináciu pôvodných figúr zo Szelepchenyho erbu (skala, slnko, hviezdy) a figúry jednorožca prevzatého z erbu rodu Maholany. Otec Jána Maholany (1635-1699) bol šlachtic Ján Maholany (zomrel po roku 1642), ktorý pôsobil v pevnosti Topolčianky (F. Federmayer).
Majetkové pomery arcibiskupa a primasa Szelepchenyho, synovca Kordiča a ďalších synovcov
Szelepcheny už v roku 1659 získal inkolát a súčasne panovníkovo povolenie, ale svoj revers k zemi odovzdal úradníkom tribunálu až júni 1668.
Český autor (viď použitá literatúra Brňovják) to popisuje ako vstup predstaviteľov uhorskej nižšej šlachty medzi moravské stavy a ich osudy v moravskom prostredí. Spomenutý autor ale uvádza ako osobu Juraja Pohroncza Szelepchenyho (ostrihomského biskupa a primasa) k vyššej (magnátskej) šlachte. Autor uvádza, že prvým majetkom na Morave, ktorý získal ešte ako trnavský biskup (?asi preklep Nitriansky biskup 1648-66, potom od r.1666 ostrihomský arcibiskup) bolo panstvo Letovice na Blansku v brnenskom kraji, ktorý kúpil v roku 1668 od Alžbety hraběnky (slov. grófky) z Náchoda za 60tis. zl. Szelepcheny na Blansku postupne kúpil ešte majetky Borotín (1675) a Drnovice (1676). Od roku 1676 Szelepcheny vlastnil menšiu časť panstva Brumov.
Kordičovci zdedili po Jurajovi Szelepchénymu Pohroncovi dom medzi hradbami slobodného kráľovského mesta Trnavy ale aj 300 zlatých.
Pivovary a Selepčéniovci
Pri vlastníkoch pivovar Letovice – Panský sa uvádzajú v ich histórií mená Selepčéniovcov a to „Jiři Szelepczenský z Pohronce; Jan Maholany z Pohronce, Ján Jokay a Stepán Kordic z Pohronce, Ján Jokay a Stepán Kordic z Pohronce, Jiři Kordic z Pohronce“. Štefan Kordič z Pohronca spolu s Jánom Jokayom prevzali vlastníctvo panského pivovaru Letovice po Jánovi Maholany z Pohronca. Potom po nich prevzal vlastníctvo Juraj Kordič z Pohronca od ktorého odkúpil pivovar Karel hrabě Roggendorf.
Aj v histórií pivovar Borotín sa uvádzajú mená Selepčéniovcov a to „Arcivévoda Jiři Szelepcsény; Stepán a Ladislav Kordičové Szelepcsényi“
Na Moravu sa z Požitavska presťahovali viacerí Selepčéniho synovci a to okrem Juraja Pohronca Szelepchenyho aj Ján Maholány (do roku 1692), Štefan Kordič (natrvalo), Ján a Ondrej Jokay (pred rokom 1690 kedy zomrel) i Martin Dekan. Juraj Selepčéni sa stal držiteľom časti moravského panstva Brumov už v roku 1676, kedy odkúpil čiastku Žofie Forgáčovej, po mužovi Frangepanovej, za 36.000 zl.rýnskych. V roku 1670 arcibiskup Selepčéni kúpil panstvo v Letoviciach.
Kaštiel bol po útoku Švédov v roku 1648 veľmi poškodený, preto po roku 1670 začal s barokovou prestavbou už Selepčéni. Štefan Kordič získal spolu s bratrancom Martinom Dekanom Pohroncz Szelepcheny český inkolát (domovské právo, resp.státnu príslušnosť) v rytierskom stave (18.7.1676 vo Viedni, MZA fond A3 Stavovské rukopisy). V roku 1676 Štefan Kordič Pohroncz Szelepcheny a Martin Dekan Ponroncz Szelepcheny zložili v Brne spoločný reverz (t. j. písomné vyhlásenie) k zemi. Sľub vernosti sa konal v roku 1678. Po smrti arcibiskupa Szelepchenyho roku 1685 došlo k deleniu jeho majetku, ktorý pripadol cisárovi Leopoldovi I. Cisár predal Lysice Jánovi Karlovi hraběti Serenymu za 22 tis. zl.). Drnovice cisár predal Alexanrovi Schlägerovi von Schlägern, hofmistrovi a sekretárovi hrabat Serenyi.
O svoje práva sa prihlásili aj synovci Szelepchenyho. Cisár sa 25. 1. 1689 dohodol na nasledovnom vyrovnaní: Letovice so statkami Borotín a Slatinka v testamente prenechal Maholanymu a Jokayovcom. Cisár si ale ponechal majetky v Sliezku, časť Brunova a predal Júliusovi Karlovi Podstatskému z Prusinovic (za 50 tis. zl.). Szelepchenyho dediči si rozdelili majetky tak, že polovica panstva Letovice, majetky Borotín a Slatinka pripadli Jánovi Jokaymu, druhú polovicu panstva Letovice ponechal Janovi Maholanymu. Kordič tiež v roku 1686 bol povýšený do českého starožitného rytierského stavu a získal povolenie užívať erb a prídomok svojho strýka Szelepchenyho. Štefan Kordič viedol spor s bratrancom Jánom Jokayom v rokoch 1690-1 o pozostalosť po Ondrejovi Jokay, ktorý zomrel pred rokom 1690. V roku 1692 Maholany svoju časť v Letoviciach predal za 54. tis. zl. bratrancovi Štefanovi Kordičovi z Pohroncz Szelepcheny. V roku 1692 Kordič prevzal diel letovického panstva bratranca Jána Maholányho a potom pokračoval v prestavbe zámku Letovice. Štefan Kordič, ktorý zomrel roku 1697.
Ladislav Jiři Kordič zomrel 29.11.1709 v Letoviciach. Majetok Letovice predal poručník Antonín František z Deblína roku 1711 za 1700000 zl. Karlovi Ludvikovi hraběti (slov. gróf) von Roggendorf, štýrskému šľachticovi. Ten v roku 1724 predal Letovice ríšskému a dvorskému radcovi Hermanu Joštovi von Blúmegen. Kordičovi súrodenci obvinili Roggendorfa a Blúmegena z neoprávneného predaja dedičstva. V dvojročnom spore si vymohli Kordičovci iba finančné odškodnenie vo výške 33.116 zl.
V príspevkoch o Selepčéniovcoch sú niekedy aj rozdielne resp. rozporné informácie, v závislosti od použitého zdroja (napr. Maholány barónom až v 1695, barónske, resp. rytiersky stav Jokayovcov a pod.). Tie sa po získaní pôvodných, resp.starších zdrojov postupne vyjasnia a doplnia.
V roku 1697 odpredal Štefanov syn Ladislav Jiři Kordič z dedičstva zdedené majetky Borotín a Slatinka za sumu 42.500 zl. V roku 1699 získal starožitný panský stav. Ladislav Jiři sa oženil s Františkou Podstatskou z Prusinovic a mal deti: Jiři Antonín (1695), Ján Ladislav (1700), Jindřich Štefan (1702) Gabriel Ján (1703), Jozef, František, Mária Karolína a Anna Mária. (MZA, fond C2 Tribunál – pozostalosti, spisy K 28 a K 186). Ďalšia generácia sa orientovala na vojenskú profesiu. Traja z bratov Kordič boli ako vyšší dôstojníci v cisárskej armáde. Ladislav Kordič sa ako poručík kyrysnického pluku generála - poľného maršála Jána Palffyho v roku 1734 zúčastnil vojny vo Francúzku a Sardínii a v severnom Taliansku. V bitke pri Parme 29. 6. 1734, kde boli francúzsko - sardinské jednotky porazené, bol ťažko ranený a zraneniam zakrátko v Reggiu podľahol. Jeho brat Jozef Kordič zomrel 18. 4. 1732 ako poručík v kyrysníckom pluku generála Lanthiera v Bratislave (Prešpurku). František Kordič, ktorý mal za manželku Dorotu von Pflug, slúžil ako poručík v pešom pluku generála Ogilvyho. Zomrel bezdetný v 14. 6. 1738 v Prahe. Gabriel zomrel vo väzení na Špilberku v Brne 13. 3. 1735. Okolnosti zatiaľ nie sú známe.
Život bratov Kordičovcov po prehratom spore o Letovice bol ťažký a ukrutný. . Zdrojom obživy sa im stala služba v cisárskej armáde. V mladom veku zahynuli štyria bratia (!) Kordič. Dcéra Ladislava Kordiča Maria Anna Kordičová sa vydala za Gerharda Antonína Kesseler von Sonnenfels, mobilitovaný právnik a nemecký sekretár moravského kráľovského tribunálu. Sestra Mária Karolína sa vydala do rodiny Gräntzer von Gräntzenbach.
V roku 1748 dal postaviť Fr. Maholányi v Hrabovci barokový kaštieľ. Potomkovia Jokay von Pohroncz Szelepcheny sa neskôr presídlili do Horného Sliezka (na Osoblažsko). Tam sa spomína Ján Valentín von Jokay, ktorý bol asi potomkom Jána Jokaya. V roku 1721 kúpil Ján Valentín Jokay od rytiera Františka Ludvíka Hantkeho von Lilienfeldt majetok Horné Povelice. Jeho vnuk Izidor von Jokay roku 1808 predal H. Povelice a potom sa Jokayovci na Morave už neobjavujú.
Záver
Podobne ako sa Szelepcheny zo Svätého Kríža (dnes Žiar nad Hronom), správca cirkevného majetku v Slepčanoch a jeho brat trnavský dekan, postarali o nadané siroty Juraja a Michala, tak rovnakým spôsobom prejavil arcibiskup a primas Juraj Selepčéni pomoc synovcom, ktorým umožnil vyštudovať. Vzdelanie vytvorilo predpoklady ich kariére. Selepčéniovci sa preslávili v cirkevnej správe, v umení, uplatnili sa v štátnej a podnikateľskej sfére i pri spravovaní a zveladení majetku. Reformné zmeny a nelegálne siahnutie na majetky Kordičovcov v Letoviciach po smrti Selepčéniho a synovca Štefana Kordiča kruto zasiahli do života Kordičových potomkov. Vnuci dúfajúc pravdepodobne v zámer, že za vojenské zásluhy opäť získajú späť Letovice nevyšiel. Viacerí z rodu zahynuli v mladom veku. Povodom rod z Požitavska Kordič Pohronc Szelepcheny sa preslávil najmä pri rekonštrukcií Letovíc a spravovaní ďalších majetkov na Morave i ako vojaci.
Poznámka: Ďalším Selepčéniho synovcom, o ktorom by sme sa ešte mali na ZITAVA.SK zmieniť je šlachtic Martin Dekan. Použitý tvar priezviska: Štefan Kordič z Pohroncz Szelepcheny;
Rodostrom Selep...
Georgius Szelep...
Letovice v minu...
Letovice dnes
Letovice dnes
Literatúra:
Jiři Brvňovják – Stopy uhorské nižší šlechty v kvaternech majestátu a slibu věrnosti.
Zdroj - Národný archív v Prahe, fond Česká dvorská kancelária, kart. 451, spis Kordič a Jokajovci.
Kadich H., Blažek C. – Der mähriche Adel. (J.Siebmacherś grosses und algemaines Wappenbuch, Bd. IV, 10, Abth.), Núrnberg 1899, s.75, tab.59
Federmayer, F. Vreckový erbovník uhorskej šľachty – Maholányi
Adnotationes histories rodiny Migazzi
M.a J.Gabriš – SLOVÁK miestokráľ a primas UHORSKA, Bratislava 1993
Internet – foto Letovice, portrét G. P. Szelepcheny
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43