Rimania na našom území 2. Zázračný dážď

V roku 172 Rímske vojsko preniklo pozdĺž Hrona. Kvádi nechali Rimanov preniknúť na svoje územie. Na vhodnom mieste, kde nebola voda, ich obkľúčili. Rimania odvážne bojovali so štítmi prirazenými k sebe. Tu barbari zastavili boj v očakávaní, že ich ľahko pobijú ukonaných páľavou a smädom. V horúcom lete sa vojakom čoskoro minuli zásoby vody. Letné slnko rozpaľovalo ich panciere, ktoré nemohli zložiť, pretože okamžite prileteli šípy. Nemohli ani zaútočiť, lebo nepriateľ bol skryty v húštinách a odtiaľ vysielal smrtonosné strely.

Trochu úľavy priniesla noc, ale vtedy museli bdieť, aby ich nepriateľ nenapadol. Na druhý deň slnko začalo znovu páliť. Táto situácia trvala päť dní a päť nocí. Rimania boli zúfalí, ubúdali im sily, nemohli podniknúť žiadnu akciu, ktorá by im pomohla pretrhnúť obkľúčenie a dostať sa k vode. Zdalo sa, že taktika barbarov bude úspešná. Rimania len bezmocne stáli zoradený v šíku na mieste spaľovaní horúčavou. No odrazu sa zhluklo množstvo oblakov a spustil sa hustý lejak. „Zázračný dážď.“

Keď sa dážď spustil, sprvoti všetci dvíhali tvare k nebu a zachytávali si vodu do úst. Potom jedni nastavovali štíty, iní aj prilbice, sami lačne hltali a dávali piť aj koňom. A hoci k nim pribehli barbari, neprestali piť a súčasne sa usilovali bojovať. Ba niektorí ešte aj zranení chlípali odrazu vodu i krv, čo im stekala do prilbíc. A boli by azda utrpeli strašnú pohromu, lebo nepriatelia do nich dobiedzali, zatiaľ čo oni boli väčšinou zaneprázdnení pitím, keby sa proti nepriateľom nestrhlo mocné krupobitie s množstvom bleskov.

Tu bolo vidno z neba dopadať na to isté miesto vodu i oheň. Tak jedných premáčalo a pili, druhých spaľoval oheň a zomierali. Tento dej sa odohral na našom území, na upätíjužných svahov pohoria Tribeč. Túto legendu sa snažili v ostro ideologickom boji využiť pohanské aj kresťanské skupiny.

Cassius Dion (155-235) napísal: „Rozpráva sa totiž, že akýsi egyptský mág Arnufis, ktorého mal Markus Aurelius so sebou, privolal nejakými čarami istých démonov a okrem iných predovšetkým vládcu ovzdušia Herma. Ich pôsobením vraj stiahol na zem dážď“.

Eusébius (306-337) napísal: „Keď sa už šíky zoraďovali proti nepriateľom, pokľakli na zem podľa kresťanského zvyku a predniesli Bohu svoje modlitby. Nepriatelia pri pohľade na taký nevídaný čin ostali celkom zarazení. Naraz sa začalo blýskať, hrmieť, šľahali blesky s strhla sa búrka. Boh vypočul ich modlitbu. Prišiel prehojný dážď“. Apolilinaris (430-489) napísal: „Odvtedy cisár nazval légiu, na ktorej modlitby sa ten zázrak stal, vhodným menom „blesková (fulminea)“.

Súvisiace články:
Rimania na našom území 1.

Použitá literatúra a pramene:
Kolektív autorov: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I. Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava 1998.
VALACHOVIČ Pavol: Zázračný dážď pri Hrone. Historická revue. - 1 (1990)
SEGEŠ Vladimír a kolektív: Slovensko – vojenská kronika. Prešov 2007
BIELY Pius: Tekov 2. Zlaté Moravce 2008.
KOVÁČ Dušan: Dejiny Slovenska. Praha 2002
http://www.tropicalisland.de/italy/rome/vittoriano/pages/FCO%20Rome%20-%20Colonna%20Antonina%20on%20Piazza%20Colonna%203008x2000.html (24.3.2009)
http://www.historyforkids.org/learn/romans/history/pictures/colmarcaurelius2.jpg (24.3.2009)
http://www.erminestreetguard.co.uk/aalen/images/IMG_5710_JPG.jpg (24.3.2009)
http://www.wildwinds.com/coins/ric/marcus_aurelius/RIC_0449%5Bpius%5D-o.jpg (24.3.2009)
http://www.dougherring.com/FestHistory/01%20Roman%20Legion.jpg (24.3.2009)
http://sk.wikipedia.org/wiki/Marcus_Aurelius (24.3.2009)
http://pro.corbis.com/search/Enlargement.aspx?CID=isg&mediauid={75F21F39-15F5-42AC-BB5A-54B0C331B323} (24.3.2009)
http://www.telecom.gov.sk/externe/znamky/1997/97118.html