Rabovanie v kaštieli

V pamätnej knihe obce Maňa sa zachovala o kaštieli zaujímavá príhoda.Ľud vo Veľkej Mani sa chcel pomstiť za prenasledovanie, za rekvirovanie a za nedostatok potravín, ktorý nastal na začiatku 20. storočia. Boli to ťažké časy. Ľud si chcel nahradiť, čo mu chýbalo. Nebolo cukru, soli, ani tabaku. Chlapom chýbal aj lieh. Bola bieda. Vedelo sa, že v miestnom kaštieli sú uložené veľké zásoby, a preto keď okolo 3. a 4. novembra 1918 prišli správy o rabovaní z blízkeho mestečka Vrábľov, ľud pomýšľal na vyrabovanie kaštieľa v Mani. Pán kaštieľa bol preč a kuchárka, keď videla, čo je vo veci, zachránila sa pomocou sluhov útekom. Hlavná brána kaštieľa bola otvorená, takže vstup do záhrady bol ľahký. Celá tlupa mužov sa valila cez vchod do kaštieľa. Bola to ohromná masa, ktorá hrozným revaním sa rútila do kaštieľa. Išli smelo, lebo vedeli, že žandári utiekli. Na skladišti vyvalili dvere a prvý deň sa uspokojili tabakom a liehom. Celé kolesá tabaku a veľké fľaše liehu nosili domov. Boli to zväčša robotníci.

Keď sa dobre podgurážili, nestačilo im čo mali. Celú noc lámali dvere za dverami a na druhý deň ráno, t.j. 6. novembra odvážili sa do kaštieľa už aj ženy a deti. Bralo sa všetko, čo prišlo pod ruku. Nehľadeli, či im je to potrebné, alebo nie, len brali plnými rukami. Čo nemohli odniesť, ako napr. diváne a piano, to na mieste dolámali a zničili. Večer bol kaštieľ ako po zemetrasení. Okná pootvárané a porozbíjané, dvere polámané. Nikto sa neodvážil rozzúrený ľud napomínať, ba naopak. Všetko držalo pospolu a nikomu neprišlo na um, že sa to raz musí skončiť a že príde pokuta za hriech.

Na druhý deň odnášal ľud z kaštieľa periny a náradie. Tak to bolo až do tretieho dňa. Vtedy pán, dozvediac sa o rabovke, zavolal dvanástich maďarských vojakov. Ľud vedel, čo bude nasledovať. Vojaci vydali prísny rozkaz, aby sa ľudia na ulici neschádzali. Večer po ôsmej nesmel nikto von. Vojaci vypočuli richtára. V strachu začali odhadzovať odcudzené veci do záhrad bohatých, o ktorých sa vedelo, že v kaštieli vôbec neboli. Vtedy videl človek, aké škody sa porobili. Drahocenné veci ležali v daždi, kazili sa a svedčili o rozpustilosti ľudu. Vojaci dali rozkaz, aby sa všetci chlapi zišli v škole. Keď tam boli, najprv im zobrali nože a potom začali inkvirovať, čo nešlo bez násilia. A tu tí chlapi, ktorí lámali železné dvere, dali sa zauškovať od niekoľkých vojakov. Vojaci v prvý večer nič nedocielili. Preto v druhý deň ráno, keď ľudia išli z kostola, zastavovali mužov a zas pozatvárali ich do školy. Vybrali z nich tých, ktorí boli vinní a tých kolami hrozne zbili. Potom pochytali aj ženy a škaredo ich potrestali. Vodcov rabovky potom odviedli do Bratislavy. Vojaci chodili po domoch a hľadali odcudzené veci. Rozhadzovali postele, prepichovali periny, ničili nábytok.

Na ich rozkaz zišla sa okresná rada, ktorá na výtržníkov vyrubila peňažné pokuty, ktorými sa mala nahradiť škoda urobená v kaštieli. Od tej doby vojaci mali v rukách dedinu a nikto sa nesmel odvážiť proti nim. Každý pociťoval ťažkosť ovzdušia, ale nikto sa neodvážil ozvať. To trvalo až do polovice decembra. Vtedy jednej peknej noci maďarskí vojaci zmizli. Museli utiecť pred československými legionármi. Ľud sa až vtedy dozvedel, čo je to tá sloboda.

Interier kaštieľa týmito udalosťami bol značne poznačený. Len málo vecí sa zachovalo neporušených. Odviezol sa na vozoch, obrazáreň zhorela, majitelia kaštieľa, keďže tu žili, ho postupne obnovovali až do roku 1945, kedy prišlo znárodnenie a majetok sa postupne rozdeľoval a presúval inde. To bola svojím spôsobom druhá rabovka, ale za touto už stál vtedajší zákon. A tak v interiéri v Manianskom kaštieli nezostalo nič. Ani jedna vec.

Podľa počtu zápisníc, ktoré sa robili pri odpisovaní, bolo odvezených niekoľko vecí. Otázka je , kde skončili a či sa tam ešte nachádzajú?Boli to aj cennosti, napr. strieborné predmety...., o čom by mali svedčiť aj tieto zápisnice:
XII.1946 PŠO - UP,č.177.489/46
Zápisnica o oddisponovaní predmetov z kaštieľa
V.1947 Pover. vnútra – PŠO, č.199.658/47
Odvezenie a uskladnenie predmetov z kaštieľa
IX.1947 Slov. múzeum, Bratislava – NKK, č.89/47
Uloženie predmetov z kaštieľa
XI.1947 Pover. vnútra – PŠO, č.207.539/47
Strieborné predmety- zavedenie do inventára kaštieľa v Budmericiach
II.1948 PŠO – NKK, č.112/48
Strieborné predmety prevezené do Budmeríc
III.1948 PŠO – NKK, č.204.480/48
Strieborné predmety z kaštieľa – uloženie v Budmericiach a v Slovenskom múzeu – zoznam
III.1949 NKK – UP, č.157/49
Opisy zápisníc o prebratí pamiatok z kaštieľa
XI.1952 PŠVU – UP, č.37.532/52
Postúpenie zápisnice o stave kaštieľa

Súvisiace články:
Letné sídlo „urodzeného pána veľkomožného“

Použitá literatúra a pramene:
- Pamätná kniha obce Maňa