Pôvod a vývoj názvu obce Veľké Chyndice

Niekedy v 60.–70. rokoch minulého storočia istý autor uverejnil legendu o Chyndiciach. Rozprávala vraj o tom, že zakladateľmi Chyndíc boli dvaja bratia Hindiovci, ktorí si podelili zem, na ktorej boli usadení, a tak rozdelili dedinu na Malé a Veľké Chyndice. Odkiaľ Hindiovci pochádzali autor neuvádzal. Neriešil ani to, odkiaľ už odvodzovali svoje meno. Legenda sa však veľmi neujala, pretože jej neuverili ani sami Chyndičania.

Na základe prác niektorých maďarských autorov a prevládajúcemu maďarskému elementu v minulých storočiach zostáva v podvedomí dedinčanov presvedčenie, že názov obce pochádza z osobného mena Hím. Hím bol vraj maďarský bojovník z jedného z kmeňov, ktoré sa usadili pod Tríbečom. Je to celkom logické a pravdepodobné. No nie až tak celkom a nie až tak úplne. Chyndická zem iste nebola neobývaná v čase usadenia maďarských kmeňov. Veď len v neďalekej Jovke boli usadení starí Slovania, tak prečo by Chyndickú zem nachali neobývanú, keď je isté, že tu bol veľký rybník a teda najvýhodnejšie podmienky prežitia? A kam sa potom podela sláva bojovníka, podľa ktorého by sa mala nazývať aj osada? Prečo by tak významný človek, či jeho potomkovia, upadol do zabudnutia? Prečo sa na výslnie dostávajú slovanský šľachtici, ako sa dozvieme ďalej (Stephanus et Johannes filij Syke, et Emericus, Janus, item Petrus filius Boych nobiles de Hymud)?

Jediným riešením nám zostávajú iba stredoveké listiny, ktoré nás privedú buď k bojovníkovi, alebo k Slovanovi. Vývoj pomenovania obce nám snáď pomôže.

V roku 1234 uhorský kráľ, Ondrej II., vydal listinu, podľa ktorej dovolil mužom zo Slepčian, kráľovým servientom, aby sa pripojili k jobagiónom Hronskobeňadického kostola (1). Pri vyznačovaní zeme týchto servientov sa Chyndice spomínajú v súvislosti s riekou Terenče, ktorej polovica patrila spomínaným servientom a druhá polovica patrila právne dedine Chyndice (... altera vero medietas spectat ad ius ville Hymd (2)...). Názov obce je zaznamenaný v podobe Hymd. Inak to nie je ani v listinách neskoršieho datovania, ktoré Chyndice zaznamenávajú tým istým tvarom názvu. Niekedy medzi rokmi 1270 až 1290 (nie je presnejšie datovanie) je Chyndický farár (de Hymd) poverený Ostrihomskou kapitulou, aby spolu s Mikulášom z Babinadalu vyhľadal Fulcusových utečených sluhov a slúžky. (3) V listine Bela IV. z roku 1285, kedy majster Dominik predáva tomu istému županovi Fulcusovi z Ludaníc zem Kerne, sú šľachtici z Chyndíc (de Hymd) zaznamenaní ako majitelia zeme susediacej z východu a z juhu. (4) O dva roky neskôr (1287) v potvrdzujúcej listine Ladislava IV. vystupujú taktiež Chyndický šľachtici (... Stephanus et Johannes filij Syke, et Emericus, Janus, item Petrus filius Boych nobiles de Hymud ...) a potvrdzujú predaj zeme Kerne županom Folcusom. (5) Kráľovský pisár tu zaznačil Chyndice v podobe Hymud, no v tom istom roku pisár Nitrianskej kapituly znova názov skracuje a zaznačuje Chyndice ako Hymd (... ad terminos terre nobilium de Hymd (6)...). Podľa stredovekých listín možno vidieť, že súbežne s názvami Hymd a Hymud pisári používajú i tvar Hynd, či Hind. V roku 1268 dostáva banský župan Ondrej od kráľa Bela IV. zem jeho dvorníkov z dedín Chyndice a Haršany (... de terris udvarnicorum nostrorum de villis Hynd et Harsan (7)...). V rokoch 1286 (8) a 1287 (9) v listinách kráľa Ladislava je zaznamenaný Juraj z Chyndíc (Georgio de Hynd) ako človek Nitrianskej kapituly. Listiny 14. storočia označujú Chyndice už len termínom Hynd poprípade Hind.

K celkom zaujímavému bádaniu nás privedie tento pohľad v paralele s vývojom názvu súčasnej obce Nelka v Maďarsku. Listiny z rokov 1237 – 40 ju dokladujú v totožnej podobe ako Chyndice - Hymud. (10) No môžeme ísť ešte ďalej, lebo v roku 1093 ju zaznamenávajú ako Himudi (Tertium praedium est Himudi, nomine villae appellatum. (11)) Listina kráľa Štefana z roku 1001, podľa ktorej je aj obec Chimudi darovaná Panohalmskému opátstvu, predkladá však ešte starší, pôvodnejší názov obce. (12) Sledujeme tu vývoj tohto názvu od roku 1001: Chimudi – Himudi – Himud, kde badáme ustúpenie slovenského CH. Na tomto podklade možno vychádzať zo spoločného, ba totožného základu názvu oboch obcí: Chimudi – Himudi – Himud - - - Hymd – Hynd – Hind.Výskumy slavistu Jána Stanislava priraďujú etymologicky Chyndice k osobnému menu Chynda, ktoré je známe zo srbochorvátskeho ženského mena Hinda, Hindija (Chindija) (13).

Vývoj názvu obce nám celkom zrejme ukazuje, že jeho pôvod sa vyvíjal zo slovanského, pravdepodobne osobného mena a neskôr sa podriaďoval vo svojom vývoji maďarským jazykovým princípom, ale aj nepresnostiam samotných pisárov. Samotný názov nás tým pádom nasmerováva aj k slovenskému pôvodu obce Chyndice, len by to potrebovalo ešte dôveryhodnú legendu.

Vývoj názvu na základe písomných prameňov: Hymd (1234), Hind (1264), Hynd (1268), Hymud (1287), Kyshynd (1424), Kishind (1452), Nagyhynd (1465), Naghhynd (1470), Nagh Hynd (1549), Nagy, Kiss Hind (1773), Welke Hindicze (1773), Alsó, Felsó Hind (1808), Velke, Malé Hindice (1920), Nagyhind, Kishind (1938), Velké, Malé Chyndice (1948).

Poznámy a vysvetlivky:
(1) MARSINA, Richard: Listina z roku 1234 na Slepčany. in V kráľovstve svätého Štefana. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov III. Bratislava: 2003. s. 122 – 123.
(2) 181. Endre király megengedi a szelepcsényi királyi szolgáknak, hogy a Garam malletti sz. Benedeki egyház jobbágyai közé soroztathhassanak. 1243. in WENZEL, Gustáv: Árpád –kori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus Continuatus. Budapešť: 1873.
(3) DL 66067. Diplomatikai levéltár. Családi levéltárak. Balassa család. www.arcanum.hu/mol/.
(4) DL 65719. Diplomatikai levéltár. Családi levéltárak. Balassa család. www.arcanum.hu/mol/.
(5) 383. IV. László királynak bizonyságlevele. 1287. in WENZEL, Gustáv: Árpád –kori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus Continuatus. Budapešť: 1873. www.jmvk.compunet.hu.
(6) DL 75823. A nyitrai káptalan hiteleshelyi oklevelei. www.staff.u-szeged.hu/~capitul/computh.htm.
(7) A. Ch. 1268. Bela IV. Rex Hung. super donatione Hynd et Harsan Andreae Comiti de Bana privilegiales elargitur. in Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. www.arcanum. hu/mol/.
(8) 321. László királynak Voyk és Herescen nevű földeket tárgyazó adománya Endre comes, Endre comes fia számára. 1286. in WENZEL, Gustáv: Árpád –kori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus Continuatus. Budapešť: 1871. www.jmvk.compunet.hu/.
(9) 327. A nytrai káptalannak jelentése IV. László királyhoz, hogy Endre comes Voyk és Herescen helységekben statuáltott. 1287. in WENZEL, Gustáv: Árpád –kori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus Continuatus. Budapešť: 1871. www.jmvk.compunet.hu/.
(10) BÉNYEI, Ágnes - PETHŐ Gergely: Az Árpád-kori Győr vármegye telepulésneveinek nyelvészeti elemzése. Debrecen: 1998. s. 19. www.mek.oszk.hu/01600/01695/01695.doc.
(11) A. Ch. 1093. Idem Ladislaus possessiones Abbatiae S. Martini confirmat, et auget. in Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. www.arcanum. hu/mol/.
(12) A.Ch. 1001. Stephanus, Protorex Hungariae, monasterium Ordinis S. Benedicti, in monte S. Martini supra Pannoniam fundat, ac priuilegiis montis Cassini exornat. . in Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus a c civilis. www.arcanum.hu/mol/.
(13) STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku II. Bratislava: 2004. s. 183.

Dobová fotograf...