Osudy židov na strednom Požitaví

Prvé písomné správy o existencii židovských komunít na Slovensku pochádzajú z 13. storočia. V písomnostiach sú zaznamenané najstaršie židovské náboženské obce v Bratislave, Trnave, Nitre, Komárne a na juhu od Dunaja - v Budíne a Ostrihome. V prvej polovici 13. storočia, v Párovciach pri Nitre, stála opevnená osada (castrum Judecrum).

V stredoveku mali židia zákaz usadzovať sa v okruhu ôsmich míľ od banských miest. Preto sa vlastne v Tekove a Honte židia objavujú oveľa neskôr, ako v ostatných kútoch Slovenska. To však neznamená, že sa židia z času na čas neobjavili aj na Požitaví, keď im zemepáni dovolili prísť na dva-tri dni na jarmoky. V neďalekých Leviciach dokonca mohli židia prezimovať, ale na jar museli opustiť mesto.

Doposiaľ najstarší písomný doklad o existencii židovských občanov vo Vrábľoch pochádza z 13. apríla 1794. Zemepán Imrich Nehéz v listine potvrdzuje, že prebral od Imricha Kováča dyčianskeho 4 rímske zlaté a 75,5 grajciarov, ktoré obec Dyčka dlhovala židovi Šalamúnovi.

V publikácii „The encyklopedia od Jewish life Before and During the Holocaust“ (Encyklopédia života židov pred a počas holokaustu) sa pri meste Vráble uvádza zaujímavý údaj. Podľa spomínanej knihy sa židia vo Vrábľoch prvýkrát objavili už na začiatku 17. storočia, teda po roku 1600. Ďalej sa dočítame, že pravdepodobne v roku 1727 boli vyhnaní a vrátili sa až po roku 1830. Prvým vrábeľským rabínom bol Feivel Jungreis, ktorý mal právomoc nad 23 susediacimi usadlosťami.

Existenciu židov vo Vrábľoch, pred spomínaným rokom 1794, potvrdzuje aj chotárna časť s názvom Židová, ktorá sa nachádza východne od Vrábeľ pri Meleku. Táto lokalita sa spomína už v 17. storočí. Pri sčítaní obyvateľov z roku 1725 sa po prvýkrát spomína istý Jicchak Ben Jaákov, ktorý árendoval (spravoval) liehovar. Pri nasledujúcich sčítaniach obyvateľstva sa židia vo Vrábľoch už neobjavujú.

Až v roku 1837, po dlhej odmlke židov, sa v meste Vráble usadila prvá židovská rodina. Traja bratia Diamantovci so svojimi rodinami kúpili na Hlavnej ulici dom a zariadili si malý obchod so zmiešaným tovarom.

Po príchode tejto rodiny začali postupne do Vrábeľ prichádzať ďalšie rodiny, najmä po období meruôsmych rokov 1848-1849. Bolo to v čase, keď štúrovci vyhlásili nezávislosť Slovenska nad Uhorskom.

Rodina Pollakovcov v roku 1849 vlastnila prosperujúci obchod s rozličným tovarom. Bol to prvý židovský obchod na území Vrábeľ. Po ďalšom desaťročí začala stavať trojkaďovú octáreň na pozemku medzi Hlavnou a Žitavskou ulicou. V susednej obci Dyčka, ktorá patrila do Nitrianskej župy, bývalo v roku 1869 17 občanov a v Hornom Ohaji 18 občanov židovského náboženstva.

V obci Žitavce sa prvé rodiny objavili už okolo roku 1820. Početná komunita bývala v Malej Mani a vo Veľkých a Malých Lovciach. V Malej Mani žilo v roku 1869 až 62 občanov židovského vierovyznania. Žil tu istý Jozef Graf, ktorý vlastnil krčmu a šachterom bol Rudolf Grünfeld. V Dolnom Ohaji žilo v uvedenom roku 63 obyvateľov. Dolnoohajským šachterom bol Šimon Regner, krčmármi boli Armín Heiman a Moše Spitzer, no a obecným felčiarom bol Leopold Nathan.

V Kmeťove žilo 28 židov, kde želiarom bol Moric Adler a krčmárom Jakub Adler v Trávnici až 55 židov, kde krčmárom bol Jozef Paskus. V Lúčnici nad Žitavou žilo iba 16 židov, kde vinohradníkom bol Ignác Hercfeld. Vo Veľkej Mani žilo 15 židov kde Moric Rosenberg bol krčmárom, Adolf Frommer vlastnil obchod z rozličným tovarom a Eva Vildová sa venovala pestovaniu tabaku. No a napokon v obci Žitavce žilo až 76 židov, kde Viliam Vokel bol krajčírom, Ján Neumann učiteľom, Žigmund Adler bol obuvníkom, Mojžiš Hábel bol výrobcom pálenky a Šalamún Neumann pestoval tabak.

Použitá literatúra a pramene:
kol. autorov.: The encyclopedia od jewish life Before and During the Holocaust. New York, University Press s. 1415.
Trubíni, Jozef - Trubíni, Ľuboš.: Osudy vrábeľských židov. Vydalo Slovenské národné múzeum 2004.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku so sídlom v Bratislave (Židovský pomocný výbor v Nitre, 1946, kniha I. II. a III.)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Ivanke pri Nitre, Matrika židovských obyvateľov z Vrábeľského okresu
a sčítanie obyvateľov z roku 1869.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Leviciach, listina z r. 1794 od zemana Imricha Nehéza, zbierka Jozefa Néčeia, škatuľa č. 176.

Touto listinou ...

Samuel Kaufmann...

Octáreň vo Vráb...