Mýtnica v Dvoroch nad Žitavou v stredoveku

Dôležitú úlohu v súvislosti s komunikáciami zohrávali mýtne stanice. Vyberali sa tu mýtne poplatky, ktoré boli súčasťou kráľovského obchodného regálu. Časť z výnosu sa používala priamo na udržiavanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení. Právo výberu mýta a cla bolo pôvodne len kráľovský regál, ktorý sa postupne oslabilo donáciami výnosu z činnosti jednotlivých mýtnic a vydávaním privilégií pre mestá.

Mestá boli totiž oslobodené od platenia mýta v určenom priestore. Okrem toho Ondrej III. (1290-1301) vyňal v roku 1291 dekrétom spod platenia mýta cirkev a šľachtu. Samotný príjem pre panovníka a správu mýtnic mali na starosti kráľovské hrady alebo cirkevné inštitúcie. Nedá sa presne určiť, kedy sa začalo s výberom mýta. V prvej knihe zákonov kráľa Kolomana (1095-1116) je zmienka, že už Štefan I. nariadil, aby trhové mýto platili nielen kupci, ale aj tí, čo na trhu predávajú vlastné produkty. Okrem trhové mýta existovalo aj cestné (suché) a prevozné alebo mostné (mokré) mýto. Cestné mýto sa prvýkrát spomína takisto v dekréte kráľa Kolomana. Uvádza sa tu, že desiatok z neho dostáva príslušné diecézne biskupstvo a tretinu župan. Toto je zakotvené aj v Zlatej bule Ondreja II. (1205-1235) z roku 1222. V nej sa spomína, že mýtnik nesmie byť Žid alebo Izmaelita. Okrem spomínaných mýt sa platil tzv. osemdesiatok a tridsiatok. Osemdesiatok bol vlastne clo vyberané na hraniciach krajiny za vlády Arpádovcou. Podľa S. Domanovszkého vznikol najpravdepodobnejšie v 12. storočí a zanikol za vlády Karola Róberta (1308-1342). Tridsiatok sa vyberal vo vnútrozemí. Vznikol na konci 12. alebo začiatkom 13. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku 1209. Postupne narastal počet mýtnych staníc, čo spôsobovalo problémy. Množili sa sťažnosti na neoprávnené vyberanie mýta. Už spomínaný Ondrej II. nariadil, aby sa zrušili mýta na neobvyklom mieste a aj tie, ktoré zriadil Ladislav IV. (1272-1290). Vyberačom falošného mýta pohrozil zhabaním majetku. Týkalo sa to aj vysokej šľachty.

Dôležitá mýtna stanica na Požitaví bola v Dvoroch nad Žitavou. Dedina ležala totiž na tzv. českej ceste. Komunikáciu pod týmto názvom uviedol vo svojom dekréte v roku 1336 Karol Róbert. Česká cesta bola súčasťou dôležitej komunikácie, ktorá viedla od Konštantínopola (dnešného Istanbulu) cez Belehrad, Budín, Ostrihom, Trnavu a Brno do Prahy. Na Slovensku okrem Dvorov nad Žitavou na tejto trase existovali mýtne stanice v Holíči, Šaštíne, Senici, Jablonici, Bukovej, Bíňovciach, Vlčkovciach, Šintave, Nyárhide (zaniknutá obec pri Nových Zámkoch). Po Dvoroch nad Žitavou sa vyberalo mýto priamo v Ostrihome a Budíne. Dvory nad Žitavou sa uvádzajú už v roku 1075, keď tu získalo pôdu a 20 domov poddaných benediktínske opátstvo v dnešnom Hronskom Beňadiku.

O výbere mýta v Dvoroch nad Žitavou (villa Wduord) sa dozvedáme v roku 1229. Vtedy sa spomína, že Ondrej II. oslobodil tunajších poddaných benediktínskeho opátstva od platenia polovice tunajšieho mýta. V roku 1256 kráľ Belo IV. daroval mýto komesovi Sebretovi. Od neho ho získalo ostrihomské arcibiskupstvo, ktoré zabralo aj tunajšie majetky opátstva v Hronskom Beňadiku. Proti tomuto opátstvo neúspešne protestovalo.

Literatúra:
MARSINA, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1971.
MARSINA, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Bratislava, Obzor 1987.
CORPUS IURIS HUNGARICI I. (1000-1526). Budapest 1899.
DOMANOVSZKY, S.: A harmincadván eredete. Budapest, Kiadja a magyar tudományos Akadémia 1916.
JANŠÁK, Š.: Z minulosti dopravných spojov na Slovensku. Geografický Časopis 16, č.1, 1964, s. 13-31.
JANŠÁK, Š.: Prechod českej cesty cez údolie Nitry pri Dvoroch nad Žitavou. Geografický časopis 19, č. 1, 1967, s. 130-138.
JUCK, Ľ.: Majetky hronskobeňadického opátstva do roku 1235. In: Historické štúdie. 18. Bratislava 1973, s. 121-156.
JUCK, Ľ.: Obchod v mestách na Slovensku v 14. storočí. Historický časopis 35, č. 2, 1997, s. 256-278.

Dvory nad Žitav...