Mýtne stanice na Požitaví

Mýto bol poplatok za tovar, ktorý sa prevážal vo vnútrozemí, alebo za prechod ľudí či zvierat a vyberal sa na určených miestach tzv. mýtniciach - na cestách, mostoch alebo pri brodoch riek. Každý majiteľ mýta bol povinný z vybranej sumy udržiavať kamenisté aj štrkopieskové cesty, prístupové cesty k brodom a dbať o bezpečnosť mostov.

Na Požitaví poznáme niekoľko mýtnych staníc. Napríklad dodnes nájdeme v Novej Vsi nad Žitavou mýtny most ponad potok Drevenica. Ten stál na hranici Nitrianskej a Tekovskej župy. Mýto sa v Novej Vsi nad Žitavou spomína už v roku 1386.

V roku 1256 nemecký rytier Sebret a Sefrid de Medek dostal do daru právo výberu mýta na Žitave pri Dvoroch nad Žitavou. Po odchode rytierov tieto majetky získal ostrihomský arcibiskup. Majetok, darovaný svätobeňadickému opátstvu bol predmetom neustáleho sporu medzi arcibiskupom a opátom. Mýto v Dvoroch sa spomína už v roku 1111.

V roku 1318 sa spomína mýto v Klasove. V roku 1336 sa uvádza, že mýto od obchodných vozov sa má vyberať aj v Dvoroch nad Žitavou. V obci Maňa sa mýto spomína v súvislosti s udalosťou, ktorá sa odohrala v roku 1470, keď Forgáčovci z Gýmeša zabili na maňanských viniciach mýtnika.

Cez ľavú stranu rieky Žitava viedla tzv. Žitavská cesta (Šurany - Vráble), a tak v Michali nad Žitavou, Lúčnici nad Žitavou a Mani boli zriadené mýtnice, v ktorých sa od roku 1429 vyberalo mýto za používanie cesty. Toto bolo výsadou zemepána.

Skýcov je uvedený i v overovacej listine z roku 1424, keď dal uhorský palatín Mikuláš de Gare preveriť všetky mýtne stanice Tekovskej župy.

V roku 1400 vtrhli do Zlatých Moraviec Ján a Ondrej Topoľčianski a Peter Rúfus. Zranili miestneho mýtnika, vzali mu dobrého koňa a 100 dukátov. Keď chceli mýtnika obrániť zlatomoravecké ženy a deti, ktoré sa tu zhromaždili, napadol ich utláčajúc svojim koňom. V tomto období, roku 1424, sa spomína vyberanie mýta aj v Jedľových Kostoľanoch, Žikave a Hostiach. V Jedľových Kostoľanoch stojí dodnes živánska veža, turňa, ktorá chránila cestu z Požitavia na Pohronie a po roku 1386 si v nej gýmešskí Forgáčovci zriadili mýtnu stanicu.

Na dolnom Požitaví sa už v 13. storočí spomína na Agači (neďaleko Úľan nad Žitavou) mýtna osada zvaná Buud (Bund), s mostom na rieke Žitave, kde sa vyberalo mýto. Mýto sa vyberalo aj vo Vrábľoch, na moste ponad rieku Žitavu. Rieka tu bola prirodzenou hranicou Tekovskej a Nitrianskej župy.

V 17. a 18. storočí boli podľa zákona oslobodení od mýtneho poplatku tí poddaní, ktorí viezli akékoľvek produkty, nie však pre seba, ale pre zemepána alebo od neho, ak viezli do mlyna obilie alebo z mlyna v ňom zomletú múku, víno, obilie a rôzne produkty tiež pre zemepána. Mýto neplatili, keď viezli náklad vojenského charakteru, alebo išli poddaní na prikázané krajinské práce.