Mlyny v Tesárskych Mlyňanoch

Tesáry nad Žitavou, Mlyňany, Zemlín, Mlyňanské Tesáry, také boli slovenské predošlé názvy obce Tesárske Mlyňany, cez ktorú preteká rieka Žitava.

Obec Tesáre sa v historickej listine spomína už v roku 1075 v súvislosti s kráľovským darom majetku Tesár vtedy novozaloženému benediktínskému opátstvu vo sv. Beňadiku nad Hronom. Tesáre patria k najstarším obciam Požitavia. V stredoveku najstaršie mlyny, ktoré slúžili na mletie obilia boli žarnov a vodné mlyny. Žarnov bol ručný mlyn pozostávajúci z dvoch kameňov, spodný - pevný a horný - ručne otáčavý, medzi ktorými sa drvilo obilie a iné plody. Od žarnovov boli pomenované Žarnov a Žarnovica. Mlyny na našom území boli stavané pri riekach a boli to vodné mlyny. Od mlynov boli pomenované obce Mlyňany, Mlynky Mlynárovce a Mlynica. Mlynárstvo, ako potravinárske remeslo, zabezpečovalo spracovanie obilných zŕn na múku, ktorá slúžila ako polotovar na výrobu chleba a ďalších potravín. V stredoveku vlastnili mlyny hlavne cirkevné inštitúcie a neskôr šľachta. K najstarším, písomne doloženým mlynom patrí napr.vodný mlyn z kláštora v Bzovíku z roku 1135. Začiatkom novoveku sa zachovali cechové mlynárske písomnosti (napr. v Nitre artikuly mlynárov z roku 1651). V starých obciach na rieke Žitave pravdepodobne jestvovali prvé mlyny už v 10. až 13. storočí, ale písomne sa to nedá doložiť. Písomne sa mlyn v Tesároch spomína až v roku 1534, kedy Tesáre mali 17 port. V roku 1601 sa spomína mlyn a 17 port, resp. 41 domov. Aj v roku 1664 pri tureckom daňovom súpise sa uvádza, že daň za štvorkolesový mlyn v Tesároch na rieke Žitava s polročnou prevádzkou sa má odvádzať pre súrodencov Júsufa a Abdulbákiho, obyvateľov pevnosti v Ostrihome, v sume 144 akči.

Mlyňany, časť súčasnej obce Tesárske Mlyňany sa vyvíjala ako samostatná obec. Písomne sa prvýkrát Mlyňany spomínajú v roku 1209 pri ohraničení tesárského chotára. Obec má názov odvodený od mlyna s pridaním koncovky -any. Dá sa predpokladať, že najstarší mlyn v Mlyňanoch pôvodne slúžil aj pre potreby obyvateľov Tesár. Až po rozšírení poľnohospodárstva asi kapacita mlynianského mlyna nepostačovala a vybudoval sa mlyn aj v Tesároch. Mlyn a pivovar v Mlyňanoch sa písomne spomína v roku 1601, kedy mala obec 22 domov. Od roku 1527 patrili pôvodne zemianske majetky panstvu z Topolčianok. V roku 1601 vymrel rod Topolčianskovcov a mlynianske majetky znovu pripadli kráľovi Matejovi Korvínovi. V roku 1664 v tureckom daňovom súpise sa spomína aj mlyniansky mlyn. Dane z mlynianského dvojkolesového mlyna idú Havva Hatuny, manželke pašu Mustafu, obyvateľky Ostrihomu v sume 72 akči. Prvý názov obce je Molonya čiže Mlyňany. Zaujímavý je ale druhý názov obce v tureckom súpise „ZEMLÍN“. Žeby obec mala odvodený druhý názov od ZEMiansky MLIN?

Projektant a investor vtedy nového mlyna v Tesároch žeby neuvažovali, že sa zničí kostol i cintorín? Koncom roka 1713 dobudovali v Tesároch kapitulský mlyn. K mlynu prerazili aj nový kanál z rieky Žitavy. Kanálom tiekla zo Žitavy voda smerom k starému tesárskemu kostolu. To malo veľmi negatívny účinok, lebo kanál viedol cez starý tesársky cintorín, ktorý bol okolo starého kostola, čo spôsobilo znehodnotenie starého tesárského kostola a aj cintorína. Došlo k vyplavovaniu kostí v zaplavenej nádrži a rýchlym prúdom vody aj v kanáli. A múry starého kostola vlhli z dôvodu zvýšenej hladiny spodnej vody. Kostol sa pomaly rozpadal. Namiesto toho, aby premiestnili mlyn našlo sa iné riešenie. Obec postavila kostol i cintorín ďalej od koryta rieky Žitavy resp. prívodového kanála k mlynu. Roku 1714 už začali pochovávať do terajšieho tesárského cintorína, ktorý bol za dedinou. Zdá sa, že všetko sa vyriešilo k lepšiemu. Až na historické a etické hodnoty. Nový kostol v Tesároch začali stavať až v roku 1759 a dohotovený bol roku 1763.

Konkurencia v mlynárstve bola veľká, lebo aj v susedných obciach boli mlyny. V tekovskom archíve sa zachovala žiadosti grófa Kegleviča, Koháryho a ostrihomskej kapituly z roku 1763 na odstránenie mlyna v susednej Vieske, ktorý vraj ohrozuje záplavami obce Tesáre, Mlyňany a Slepčany. Starý kostol v Tesároch roku 1785 bol v dezolátnom stave, boli popukané múry a hrozilo, že klenutý strop kostola sa zrúti. Pôvodne asi drevený kostol z obdobia Veľkej Moravy v 14. storočí nahradili obyvatelia Tesár murovaným kostolom, ktorý Turci v 16.storočí značne poškodili. Po vysvetení novopostaveného kostola stratil sa cirkevný a verejný záujem opraviť znova starý tesársky kostol. Kapitulský mlyn sa prestal dávnejšie používať vplyvom priemyselnej revolúcie. Drevené mlynské koleso zhnilo, prívodový kanál sa zlikvidoval. Domy sa na Dolnom konci obnovili. Mlynská budova je nevyužitá. Stavať nové domy na posvätnom mieste starých Tesárčanov, v starom cintoríne, by bolo neetické. Budovy starého kostola a mlyna chátrajú a čo ďalej? Asi najvhodnejším riešením by bolo urobit archeologický prieskum, vysadiť malý park a kostol, resp.cirkevnú sýpku preprojektovať na kaplnku, ktorá by bola ozdobou obce. S urnovým parkom by bolo asi predčasne uvažovať. Problémy s miestami na novom cintoríne pokračujú, žiadalo by sa potom cintorín rozšíriť a nevyhadzovať pomníky z cintorína. Vyhadzovať staré mramorové pomníky by bolo kultúrne barbarstvo obce. Niektoré pomníky sa stratili (bolo by ich potrebné vrátiť na cintorín), ine sú osadené na plot ohrady cintorína. Na pozostalej budove mlyna sa nachádzajú aj v súčasnosti dve kamenné tabule umiestnené nad sebou zvislo. Tabule sú písané v latinskom jazyku a sú ťažko čitateľné, lebo sú použité skrátené texty. Horná tabula je z roku 1715 a oznamuje , že v tomto roku bol daný do užívania kapitulský mlyn. Vlastníkom mlyna je ostrihomská kapitula a donátorom Pavol Olasz. Dolná tabula spomína, že v roku 1792 podľa práva spadá správa kapitulského mlyna v dedine Tesáre pod cirkev zastúpená biskupom Štefanom Gosztonom. (Pravdepodobne ide o švagra Ladislava Botku, viď rodostrom rodu Botka, ktorý mal za manželku sestru biskupa a to Jozefínu Gosztonyi).

Staré ručné kamenné drviče – žarnov zanikli po zdokonalení vodných mlynov. Veterné mlyny boli na našom území ojedinele. Prvé vodné mlyny boli umiestnené v drevených stavbách, ktoré neskôr (16.–18. storočí) nahradili murované stavby. Vodné mlyny zas boli odstavené po vynajdení motorov a prevodoviek, lebo kapacitne už nevedeli konkurovať motorovým mlynom. Drevené mlyny po vyradení z prevádzky už nemal kto rekonštruovať. Niektoré drevené stavby a vodné kolesá vodných mlynov boli ozdobou obce. Z murovaných stavieb vodných mlynov sa železné mechanizmi pozbierali do šrotu a murované stavby našli iné využitie, napr. sklady. Botku mlynárskému remeslu dal mlynský priemysel po priemyselnej revolúcii napr.1835 Šurany, 1845 Brezno a Bratislava neskôr trust Mlynský a pekárenský priemysel (Piešťany, Nitra, Prešov a Mlyny a pekárne n. p. Bratislava).

Použitá literatúra a pramene:
Dr. Július Gábriš - Dejiny tesárskej farnosti, 1937
Milan Hromík – Z dejín farnosti Tesárske Mlyňany, 1996
Dr. Blaskovics József – AZ ÚJVÁRI EJÁLET TOROK ADÓOSSZEíRÁSAI, Bratislava.