Letné sídlo „urodzeného pána veľkomožného“

Jednou z najkrajších a najväčších pamiatok v obci Veľká Maňa je i miestny kaštieľ. Nachádza sa v strede obce. Veľký rodinný kaštieľ, ktorý pôvodne slúžil ako letné sídlo rodiny Kollerovcov, bol postavený v rokoch 1750-60 grófom Kollerom. Je to typ monumentálny neskorobarokový feudálny. Je to dvojpodlažná budova, z vtáčieho pohľadu má tvar nepravidelného hranatého písmena U. Ku kaštieľu patrila aj veľká zeleninárska záhrada a park.

Jeho posledným majiteľom bol Gejza Földváry. Podľa záznamov z Obecnej kroniky v roku 1910 grof Nyáry vzdialenejší dedič veľkomáňanského panstva, odviezol na piatych vozoch archív kaštieľa do Novej Vsi nad Žitavou. V kaštieli bola tiež veľká knižnica, ktorá tiež bola odvezená. V prvej sieni bola obrazáreň, ktorá však zhorela.V roku 1918, po skončení 1.svetovej vojny, bol kaštieľ miestnymi obyvateľmi vyrabovaný. Keďže po vojne bol veľký nedostatok potravín a občania vedeli, že v kaštieli sú uložené dostatočné zásoby, pomýšľali na jeho vyrabovanie. 5.novembra 1918 vtrhli rozzúrení chlapi do skladu kaštieľa, odkiaľ vzali lieh a tabak. Večer vnikli aj do obytných priestorov, povybíjali okná a roztrieskali nábytok. Na druhý deň sa do kaštieľa odvážili aj ženy s deťmi. Na tretí deň prišli do obce maďarskí vojaci, ktorí veľa občanov zbili a 12 chlapov, ktorí sa im zdali podozriví, odsúdili na smrť. Nakoniec na farárove a učiteľove prosby, odsúdených poslali iba do väzenia Pravý bok kaštieľa bol v roku 1925 renovovaný. V roku 1934bol v parku vybudovaný veľký cementový bazén s prívodom vody zo studne pri kaštieli.

Majiteľ veľkostatku Gejza Földváry bol počas 2.svetovej vojny Maďarským dôstojníkom, avšak po skončení vojny sa vrátil do Veľkej Máni na svoj majetok a do svojho kaštieľa. Földváryho veľkomáňanský majetok bol nadobudnutý dedičnou postupnosťou ako veno jeho manželky z rodiny Ebrenfeld. Majetok mu bol odňatý v 1. pol. roku 1946. Celý majetok vrátane kaštieľa spadal pod národnú správu a podliehal konfiškácii a parcelácii. Földváry, ako majiteľ veľkostatku odsťahoval sa do Maďarska. V Maďarsku sa usadil v Székesfehárvare, kde žil asi 10 rokov a potom zomrel. Po znárodnení bola v kaštieli umiestnená základná škola, materská škola, neskôr poľnohospodárska škola. Od roku 1963 je v Zozname nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok SR. Neskôr v roku 1975 bol zriadený v tomto kaštieli Domov socialnych služieb pre telesne a mentálne postihnutých občanov.

Kaštieľ má široké hlavné uličné priečelie má ústredný trojokenný rizalit, na prízemí je členené horizontálnou pásovou rustikou, na poschodí má lizénové rámy. V rizalite je hlavný portál, vedúci do podjazdu, iluzívne dvojitý, má postranné pilastre s rozklaným volútovým nadpražím a menšiu bránu, zakončenú segmentovým oblúkom. V súčastnosti je podjazd presklenený, na nízkych, ťažkých pilieroch má široké pruské klenby a vedie do dvora cez budovu. Na dvorovej fasáde je päťosový rizalit so štítom. Na prízemí dvorovej fasády sú zamurované segmentové arkády. Miestnosti sú prístupné cez podjazd, na ktorý sa pripája schodište, vedúce na poschodie. Na prízemí sú valené a pruské klenby, na poschodí rovné stropy. Strecha je pokrytá škridlou, nad dvorovým rizalitovým štítom tvorí podvalbu. Nad rizalitom hlavnej fasády je manzardová ihlancová strecha. Kaštieľ bol viackrát opravovaný a modernizovaný. V dnešnej dobe je plne plynofikovaný. Ku kaštieľu patrí i rozsiahly zmiešaný park, v ktorom sa nachádzajú aj vzácne dreviny – platan a Metasekvoja čínska. Maniansky park sa rozprestiera na ploche 7,6901 ha. Za chránený bol vyhlásený v roku 1984.