Kto vyniesol z temnôt Vráble?

Vždy som túžil zistiť, kedy v minulosti z malej obce Vráble vzniklo skutočné mesto. Predsa to musel byť dlhodobý proces, počas ktorého sa z "dediny" stalo mesto. Nie je to možné zo dňa na deň, z roka na rok. Väčšina miest na Slovensku to dokázala postupným transformovaním sa na mesto počas niekoľkých desaťročí...

Lenže po prebádaní levického archívu sa zistilo, že Vráble to dokázali v pomerne krátkom čase. Tento proces vytvorenia mesta z dediny sa podarilo vo Vrábľoch jednému človeku za krátky čas - približne 10 rokov.

Do Vrábeľ prišla koncom 19. storočia známa zemianska rodina z Oslian - Néčeiovci. Jozef Néčei vo Vrábľochodkúpil od vtedajšieho poštmajstra Dillesa Kráľovský poštový úrad, a tak sa stal vrábeľským kráľovským poštmajstrom.Spolu s ním do Vrábeľ prišla jeho manželka, deti a dvaja súrodenci.

Medzi nich patril aj o desať rokov mladší brat Michal. Práve o ňom si teraz povieme niečo viac. Michal Néčei sa narodil v roku 1852 a pokrstil ho osliansky farár Juraj Hrivňák. O jeho detstve nemáme žiadne ďalšie informácie. Michalovi pomohol v neskoršom období pri štúdiu práva jeho starší brat Jozef Néčei. Michal spočiatku pracoval na viacerých miestach: v Leviciach, Budapešti, Nitre a v Bratislave, kde si urobil veľmi dobré meno medzi klientelou z rozličných spoločenských vrstiev. Napokon ho starší brat Jozef zavolal v roku 1884 do Vrábeľ, aby tu vykonával advokátsku prax. Popritom bol celých 25 rokov členom obecného vrábeľského zastupiteľstva. Vďaka bohatej praxi sa z mladého Michala stal jeden z najžiadanejších radcov v celej Tekovskej župe.

Dr. Michal Néčei usporiadal hospodárske záležitosti mesta Vráble, ktoré patrili pod menších cirkevných šľachticov - predialistov. Vráble, resp. vrábeľský šľachtici, sa v minulosti na celých 400 rokov osamostatnili od Tekovskej župy, a tak vznikla Vrábeľská arcibiskupská stolica spravovaná z Ostrihomu. Po zrušení tejto stolice Vráble pričlenili opäť do Tekovskej župy. Ostrihom po zrušení stolice predialistov spochybnil všetky práva niekdajšieho arcibiskupsko-šľachtického mestečka. Bol to práve Dr. Michal Néčei, ktorý prinútil Ostrihom uznať všetky práva a zo sumy vyplatenej ako odškodnenie pre Vráblevybudoval obecný úrad, škôlku, skrášlil mesto a dal postaviť viaceré sociálne inštitúcie. Z vlastných peňazí založil vo Vrábľoch hasičský spolok a k jeho menu sa viaže aj celková reorganizácia obce Vráble na mesto. Založil spotrebné a zhodnocovacie družstvo, mestský majer, bitúnok, mestský hostinec a začal s asfaltovaním mesta, ktoré bolo široko-ďaleko známe žitavským prachom a blatom, keďže sa rieka Žitava v minulosti často vylievala zo svojho koryta a zaplavovala všetky ulice mesta.

Michal Néčei bol okrem iného aj právnym radcom vrábeľskej pobočky Ľudovej banky a zaslúžil sa o jej rozvoj, bol členom právomocenstva, a tak ho vymenovali do viacerých výborov. Dokonca sa stal čestným hlavným notárom Tekovskej župy. No ani nie 57-ročný Michal koncom januára 1909 náhle zomrel. Zostal tu po ňom len prázdny a vzorne udržiavaný vinohrad (dnes reštaurácia Viecha vo vrábeľských vinohradoch). Michal Néčei sa nikdy neoženil. Celý majetok zdedil jeho brat Jozef Néčei, vrábeľský poštmajster. Z týchto dedených peňazí postavil v rohu Michalovho vinohradu rodinnú kaplnku s kryptou a na prvú obsadenú kobku umiestnil tabuľu z červeného mramoru s nápisom Michal. Táto krypta stojí dodnes vo vrábeľských vinohradoch a je v nej pochovaná celápočetná vrábeľská vetva Néčeiovcov.

Treba ešte podotknúť, že za svojho života bol Dr. Michal Néčei považovaný za prvého muža Vrábeľ. Na jeho skvelé nápady a rady nedali dopustiť žiadni richtári. V tom období Vráble v podstate nepotrebovali žiadneho richtára, pretože advokát Michal Néčei dokázal robiť s mestom Vráble zázraky.

Súvisiace články:
Néčeiovci

Použitá literatúra a pramene:
Štátny archív v Leviciach, pozostalosť rodiny Néčeiovcov
Tekovské múzeum v Leviciach, olejomaľba Jozefa Néčeia