Kostol sv. Kataríny v Topoľčiankach
Medzi najkrajšie kostoly barokového slohu patrí farský Kostol svätej Kataríny v Topoľčiankach. Jeho polohu nie je potrebné opisovať. Vežu kostola vidieť už zdiaľky a hlahol zvonov počuť po celom okolí. Súčasný kostol je v Topoľčiankach v poradí tretí. Prvý kostol, možno kaplnka, slúžil do polovice 13. storočia a nachádzal sa na hradištnej osade na Hrádzi. V roku 1351 bol postavený druhý kostol, ktorý sa nachádzal v priestranstve pred priečelím kaštieľa /vtedy pevnosti/. V jeho blízkosti bola postavená fara, ktorá po prestavbách stojí na tom istom mieste dodnes.
Súčasný kostol dal postaviť gróf Karol Keglevich. Projekt vypracoval bratislavský architekt Melchior Hefele, ktorý projektoval aj Primaciálny palác v Bratislave. Stavba kostola sa začala v roku 1776 a ukončená bola v roku 1784. Zasvätený je sv. Kataríne Alexandrijskej. Jej obraz visí nad hlavným oltárom a je prácou maliara Huberta Alexandra Mauera, ktorý ho maľoval podľa menšieho obrazu umiestneného v predchádzajúcom kostole. Z predchádzajúceho gotického kostola, ktorý bol v roku 1784 zbúraný, boli do nového kostola prenesené niektoré časti. Predovšetkým to bol obraz sv. Františky z roku 1641, medená krstiteľnica na mramorovom podstavci, reliéf Jána Topoľčianskeho – Turkobijcu a dva zvony. Pod kostolom sa nachádza rodinná hrobka Keglevichovcov v počte 45 miest, z ktorých je 18 zabudovaných. V interiéri kostola sú náhrobné tabule grófa Karola Keglevicha a Adely Zichyovej. Súčasné zvony na veži sú z roku 1925 a liala ich zvonárska firma „Bratia Fischer“ z Trnavy a ich hlahol je hodný katedrály. Vežové hodiny sú z roku 1927.
Kostol je postavený v klasicisticko-barokovom slohu a z tohto slohu patrí medzi najkrajšie na Slovensku. Často je vyhľadávaný domácimi i zahraničnými návštevníkmi Topoľčianok, zvlášť v čase púte. Topoľčianky sú pútnickým miestom od roku 1686. Keď boli v roku 1683 pri Viedni porazení Turci, manželka majiteľa kaštieľa Juraja Erdödyho – Alžbeta Erdödyová rod. Rákocziová, vykonala ďakovnú púť do Svätej zeme. Navštívila tu mnohé sväté a pamätné miesta a medzi nimi aj kláštor na hore Karmel, kde sa oboznámila s pravidlami rehole. Predstaveného požiadala o povolenie založiť na svojom panstve v Topoľčiankach Bratstvo sv. Škapuliara. Povolenie muselo byť schválené aj domácou cirkevnou vrchnosťou. Vtedajší uhorský primas a ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni (rodák zo Slepčian) žiadosti s radosťou vyhovel, ale zakrátko zomrel. Jeho nástupca Juraj Széchéni podal žiadosť pápežovi. Vtedajší pápež Inocent XI. poveril v roku 1686 Juraja Széchényiho založiť v Topoľčiankach Bratstvo sv. Škapuliara. Zároveň povolil konať každoročnú púť v nasledujúcu nedeľu po sviatku Škapuliarskej Panny Márie – 16. júla. Pápež Inocent XI. poslal grófke aj osobný dar – obraz Panny Márie Škapuliarskej od talianského umelca. Mal strieborný rám, v ktorom boli založené pozostatky svätých, teda bol zároveň relikviárom. Alžbeta Rákocziová – Erdödyová pripravila pre obraz dôstojné miesto na oltári v novozriadenej zámockej kaplnke.
Bratstvo sv. Škapuliara bolo v Topoľčiankach založené 16.júla 1686 osobne arcibiskupom Jurajom Széchényim. Od tohto dátumu sa púť koná každoročne. Vzácny obraz Škapuliarskej Matky bol neskoršie prenesený do farského kostola. Bohužiaľ v roku 1973 bol neznámym páchateľom z kostola odcudzený. Nahradený bol novým obrazom, ktorý je tam doteraz. Za sťažených podmienok pre cirkev sa od 50. rokov 20.stor. nemohli konať pobožnosti v zámockej kaplnke.
Vďaka dlhoročnému správcovi fary v Topoľčiankach vdp. kanonikovi Emilovi Scheimerovi púť sa konala aj v ťažkých rokoch prenasledovania cirkvi.
V súčasnosti v čase púte prichádza do Topoľčianok tisíce pútnikov. Púť začína v sobotu večer krížovou cestou a koncelebrovanou sv.omšou, po ktorej je sviečkový sprievod do zámockej kaplnky, kde pokračujú modlitby, ktoré sú zakončené požehnaním. O polnoci býva omša pre mládež. V nedeľu od rána je niekoľko omší. Púť vyvrcholí slávnostnou koncelebrovanou sv.omšou na kalvárii za prítomností aj troch biskupov a desiatky kňazov. Pútnikov býva prítomných niekoľko tisíc. V areáli cintorína, nad kalváriou z roku 1907, je kaplnka Božieho hrobu z roku 1933 a kaplnka sv.Anny z roku 1871.
Celý uvedený komplex – kostol, kaplnky, cintorín a kalvária tvoria dôstojné miesto úcty, piety a aj posledného odpočinku.
Súčasný kostol dal postaviť gróf Karol Keglevich. Projekt vypracoval bratislavský architekt Melchior Hefele, ktorý projektoval aj Primaciálny palác v Bratislave. Stavba kostola sa začala v roku 1776 a ukončená bola v roku 1784. Zasvätený je sv. Kataríne Alexandrijskej. Jej obraz visí nad hlavným oltárom a je prácou maliara Huberta Alexandra Mauera, ktorý ho maľoval podľa menšieho obrazu umiestneného v predchádzajúcom kostole. Z predchádzajúceho gotického kostola, ktorý bol v roku 1784 zbúraný, boli do nového kostola prenesené niektoré časti. Predovšetkým to bol obraz sv. Františky z roku 1641, medená krstiteľnica na mramorovom podstavci, reliéf Jána Topoľčianskeho – Turkobijcu a dva zvony. Pod kostolom sa nachádza rodinná hrobka Keglevichovcov v počte 45 miest, z ktorých je 18 zabudovaných. V interiéri kostola sú náhrobné tabule grófa Karola Keglevicha a Adely Zichyovej. Súčasné zvony na veži sú z roku 1925 a liala ich zvonárska firma „Bratia Fischer“ z Trnavy a ich hlahol je hodný katedrály. Vežové hodiny sú z roku 1927.
Kostol je postavený v klasicisticko-barokovom slohu a z tohto slohu patrí medzi najkrajšie na Slovensku. Často je vyhľadávaný domácimi i zahraničnými návštevníkmi Topoľčianok, zvlášť v čase púte. Topoľčianky sú pútnickým miestom od roku 1686. Keď boli v roku 1683 pri Viedni porazení Turci, manželka majiteľa kaštieľa Juraja Erdödyho – Alžbeta Erdödyová rod. Rákocziová, vykonala ďakovnú púť do Svätej zeme. Navštívila tu mnohé sväté a pamätné miesta a medzi nimi aj kláštor na hore Karmel, kde sa oboznámila s pravidlami rehole. Predstaveného požiadala o povolenie založiť na svojom panstve v Topoľčiankach Bratstvo sv. Škapuliara. Povolenie muselo byť schválené aj domácou cirkevnou vrchnosťou. Vtedajší uhorský primas a ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni (rodák zo Slepčian) žiadosti s radosťou vyhovel, ale zakrátko zomrel. Jeho nástupca Juraj Széchéni podal žiadosť pápežovi. Vtedajší pápež Inocent XI. poveril v roku 1686 Juraja Széchényiho založiť v Topoľčiankach Bratstvo sv. Škapuliara. Zároveň povolil konať každoročnú púť v nasledujúcu nedeľu po sviatku Škapuliarskej Panny Márie – 16. júla. Pápež Inocent XI. poslal grófke aj osobný dar – obraz Panny Márie Škapuliarskej od talianského umelca. Mal strieborný rám, v ktorom boli založené pozostatky svätých, teda bol zároveň relikviárom. Alžbeta Rákocziová – Erdödyová pripravila pre obraz dôstojné miesto na oltári v novozriadenej zámockej kaplnke.
Bratstvo sv. Škapuliara bolo v Topoľčiankach založené 16.júla 1686 osobne arcibiskupom Jurajom Széchényim. Od tohto dátumu sa púť koná každoročne. Vzácny obraz Škapuliarskej Matky bol neskoršie prenesený do farského kostola. Bohužiaľ v roku 1973 bol neznámym páchateľom z kostola odcudzený. Nahradený bol novým obrazom, ktorý je tam doteraz. Za sťažených podmienok pre cirkev sa od 50. rokov 20.stor. nemohli konať pobožnosti v zámockej kaplnke.
Vďaka dlhoročnému správcovi fary v Topoľčiankach vdp. kanonikovi Emilovi Scheimerovi púť sa konala aj v ťažkých rokoch prenasledovania cirkvi.
V súčasnosti v čase púte prichádza do Topoľčianok tisíce pútnikov. Púť začína v sobotu večer krížovou cestou a koncelebrovanou sv.omšou, po ktorej je sviečkový sprievod do zámockej kaplnky, kde pokračujú modlitby, ktoré sú zakončené požehnaním. O polnoci býva omša pre mládež. V nedeľu od rána je niekoľko omší. Púť vyvrcholí slávnostnou koncelebrovanou sv.omšou na kalvárii za prítomností aj troch biskupov a desiatky kňazov. Pútnikov býva prítomných niekoľko tisíc. V areáli cintorína, nad kalváriou z roku 1907, je kaplnka Božieho hrobu z roku 1933 a kaplnka sv.Anny z roku 1871.
Celý uvedený komplex – kostol, kaplnky, cintorín a kalvária tvoria dôstojné miesto úcty, piety a aj posledného odpočinku.
Kostol v Topoľč...
Interiér kostol...
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43