"Koliečká sa otáčali, pšenička sa mlela, mlela…"

Nakoľko cez Maňu tečie rieka Žitava a široká oblasť bola už oddávna poľnohospodársky založená, vznikali tu aj mlyny, ktoré mleli obilie na múku. Pravých majiteľov mlynov sa niekedy nedá presne stanoviť, nakoľko mlyny sa aj prenajímali.

„Štúdia o poddaných v Tekove“ na strane 183 uvádza rozvoj mlynárstva v Tekovskej župe. Tu sa spomína, že v rokoch 1736-1746 boli postavené vo Veľkej Mani dva mlyny a to v osadách Dolná Gedra a Kišvalkáz (Kišvalkázsky pravdepodobne nahradil pôvodný starý drevený mlyn)Mlyny patrili panstvu a mlynári boli árendátori. Mlyny sa prepožičiavali na tri roky. Zomleté obilie sa delilo na tri časti. Vznikalo tzv. mlecie mýto. Z vymletej múky odobral mlynár 1/15 ako mýto a z tejto pätnástiny si jednu tretinu ponechal mlynár a dve tretiny z mýta odovzdal mlynár panstvu ako árendu.

V roku 1664 sa uvádza v daňovom súpise že Veľká Maňa bola síce v defteri, ale nik ju neobýval a v daňových dokumentoch sa mlyn neobjavuje. Naopak v Malej Mani síce mlyn patril Ahmedovi z Ostrihomu, ale za činnosť mlynu nestanovili daň, pretože bol nepoužiteľný.Neskôr sa zase o manianskych mlynoch píše v zozname mlynárov na rieke Žitave nasledovné: „V roku 1822 bol mlynárom na Gedre Ján Čirsman a mlyn v Mani vlastnil Lukáš Turáni, obaja patrili do vrábeľského cechu mlynárskeho“.

V Manianskej oblasti sme poznali až štyri mlyny a to:
1. Kišvalkázsky (Malovalkázsky) mlyn
2. vo Veľkej Mani v dedine – označovaný ako Urbarialny mlyn
3. v Dolnej Gedre – označovaný ako Földváryho mlyn
4. v Malej Mani – Zemiansky mlyn

1./ Kišvalkázsky – Malovalkázsky mlyn ako dominikálny existoval pravdepodobne už v 17. stor. ako drevený. Mlyn pracoval ešte do začiatku 19 stor. a po postavení mlyna v Dolnej Gedre zanikol.

2./ Vo Veľkej Mani – Urbarialny mlyn bol postavený v dedine ako drevený koncom 18 stor. a tým na krátku dobu zanikol mlyn v Dolnej Gedre.Tento mlyn mali spoločný niekoľký urbári. Urbári boli vlastne gazdovia, ktorý hájili len svoje záujmi. V roku 1893 bol starý drevený mlyn rozobratý a na jeho mieste bol postavený nový mlyn z tehál. Staval ho Ján Trnka z Nadlíc v Nitrianskej stolici. Keď sa mlyn staval, jeho šafárom bol Štefan Tinák. Dňa 1. novembra 1893 mlyn bol kňazom Ratimorským vysvätený. V roku 1910 kúpili urbáristi do mlyna motor, poháňaný surovým olejom. Zdroje, ktoré im plynuli z prenájmu trvali do roku 1912. Avšak stavbou mlyna a zakúpením motora urbári sa veľmi zadĺžili a preto ho museli v roku 1912 za 19000 korún predať Jánovi Ferenczymu.

„Spolok Urbáristov“ v tú dobu bol už aj tak na úpadku. Za rok vykázal obrat 19.000 korún a čistý zisk mali 5649,45 korún. A to ešte boli v súdnom spore...Tento mlyn stál na konci novej uličky a nazýval sa aj Belobradov mlyn.Mlyn bol úplne zničený pri prechode frontu v roku 1945.

3./ V Dolnej Gedre - mlyn vlastnil Mikuláš Vass starší, ako sa to spomína v starej listine z roku 1698. Jeho hodnota v tú dobu bola stanovená na 60 zlatých.Začiatkom 19 stor. bol mlyn v Dolnej Gedre panstvom Kollerom znova postavený a vtedy zanikol panský mlyn v Kišvalkázi, do ktorého už panstvo nechcelo investovať. Tak v 19. stor. boli v obci 2 mlyny a to v Dolnej Gedre dominikálny a v dedine rustikálny. Posledným majiteľom bol miestny pán - Földváry a mlynárom Čáky. V roku 1928 dal mlyn dôkladne zvnútra obnoviť vtedajší prenájomca Vincent Truchlík. Dal tu aj zvýšiť obytnú časť na jedno poschodie. Po znárodnení mlyn pustol a dlhý čas bola budova takmer nevyužitá.

4./ V Malej Mani- takzvaný Zemiansky mlyn. Obec ako taká bola vždy čisto poľnohospodárska. A preto v prvej polovici 18.stor. zemani dali postaviť mlyn na rieke Žitava. Bol to mlyn dominikálneho zemanského urbáru a tí ho prenajímali mlynárom až do roku 1930, kedy ho kúpil Ján Beliczay – zeman, ktorý tu žil ako mlynár až do svojej smrti v roku 1950. Mlyn nemlel priemyselne, ale iba námedzne, pretože mal dosť zákazníkov. Po smrti mlynára Beliczaya bol mlyn zrušený a prevzalo ho miestne JRD, ktorého ho používalo ako šrotáreň do roku 1960. Tu ho potom prevzal Poľnohospodársky nákupný podnik v Nových Zámkoch, ktorý tu zriadil miešareň a prípravu krmív.

Niekoľkoročná tradícia mlynárstva zanikla v roku 1950 úmrtím posledného mlynára.Gedriansky mlyn ostal ako nevyužitá budova chátrať niekoľko desaťročí. Jedine on ostal stáť na mŕtvom ramene rieky Žitava ako odkaz, že na Mani voľakedy bolo mlynárstvo na vysokej úrovni. Ostatné mlyny boli zničené.

Použitá literatúra:
Kronika obce Maňa
Štátny archív v Ivanke pri Nitre, Kongregačné písomnosti Tekovskej župy
Dr. Blaskovics József: AZ ÚJVÁRI EJÁLET TOROK ADÓOSSZEíRÁSAI, Bratislava.

Súvisiace články:
Po stopách požitavských mlynov