Kaštieľ v Skýcove

Literatúra uvádza túto stavbu ako kaštieľ (Krásy Slovenska 5/92) a Štefan Čepček v monografii Topoľčianky píše o rytierskom hrade. Stavebnou architektúrou ide skôr o kaštieľ, hoci v 15. storočí to bol najprv stredoveký kamenný hrádok, okolo ktorého sa rozvinul pôdorys dnešného kaštieľa.
Po roku 1663 tu na troskách gotického hrádku postavili priestranný renesančný kaštieľ. Bol opevnený a mal nárožné veže. Začiatkom 18. storočia zostal kaštieľ opustený a stál v zrúcaninách.
Od roku 1812 kaštieľ vlastnila rodina Odescalchiová. V roku 1883, sa začalo s jeho prestavbou. Jeho majiteľom bol vtedy knieža Arthur Odescalchi a on povolal na Skýcov talianskych murárov a kamenárov, aby mu postavili kaštieľ obohnaný vodnou priekopou a padacím mostom. Novorománska stavba pripomínala stredoveké zámky stavané v Európe v 12. a 13. storočí. Centrum stavby tvoril palác, stavaný na spôsob obytnej veže, s klenutými priestormi a so slávnostnou sálou. Pomerne značne viditeľná bola nárožná kruhová bašta s kruhovou schodišťovou vežou nazývanou aj Nebojsa, v ktorej sa Arthur Odescalchi údajne najradšej zdržiaval.
Arthur Odescalchi mal povesť záletníka a podivína, o ktorom sa dodnes rozprávajú neuveriteľné príbehy. Najpravdivejšie budú jeho stretnutia so slovenským revolučným básnikom Jankom Kráľom, s ktorým sa ako duchovne spriaznený intelektuál a takisto veľký čudák dôverne spriatelil. Stretali sa nielen na Skýcove, ale často sedávali aj v zlatomoraveckom kasíne.
Aby okolití šľachtici zachránili upadajúcu povesť Arthura Odescalchiho, zariadili jeho vymenovanie za banského kapitána v Kremnici. V tejto funkcii zostal až do svojej smrti. V Kremnici býval v prenajatom gotickom dome, ktorý patril starým rodičom známeho huslového virtuóza Petra Michalicu.
Arthur Odescalchi zomrel v roku 1915 a pochovaný bol v Kremnici, svoje srdce podľa jeho testamentu uložili do krypty na Skýcove, kde už bola pochovaná jeho osemročná dcéra Jolanta.
Skýcovský kaštieľ bol počas druhej svetovej vojny vypálený. Po vojne ho obnovili iba čiastočne, dlho stál v ruinách.
V súčasnosti prebieha jeho obnova pre hotelové účely. Ak sa podarí ukončiť obnovu kaštieľa, budeme bohatší o atraktívnu stavbu v peknom prírodnom prostredí.

Použitá lteratúra
Štefan Čepček : Topoľčianky, Tatran Bratislava 1983
Krásy Slovenska 5/92
Foto: Ondrej Valach (2) a int. stránka obce Skýcov (4)