Kardinálsky klobúk v Zlatých Moravciach

Krištof Bartolomej Anton Migazzi *20.10.1714 +14.4.1803 (1. časť)

Z cirkevného hľadiska bol azda najvýznamnejším členom rodu Krištof Bartolomej Anton Migazzi, kardinál, vacovský biskup a viedenský arcibiskup. Zasiahol do vývoja mesta Zlaté Moravce svojou stavebnou činnosťou a urobil si tu svoje letné sídlo.
Krištof Bartolomej Anton Migazzi sa narodil 20. októbra 1714 v Triente. Jeho otcom bol Vincent Migazzi (*1671+1722), ktorý 5. júla 1698 získal grófsky titul od cisára Leopolda I. (1658-1705) a matkou barónka Barbara Prato a Segonzano. Mal dvoch bratov a sestru, ale literatúra bližšie spomína len jeho staršieho brata, Antona Gašpara (*1708+1771), ktorý vlastnil majetky v Čechách a od roku 1761 bol obyvateľom českej krajiny. (2)

Krištof absolvoval strednú školu v rodnom Triente a Innsbruku. V roku 1732 ho kardinál Lamberg poslal študovať do kolégia Germanicum Hungaricum. Stal sa doktorom teológie a filozofie. 7. apríla 1738 bol vysvätený za kňaza. V roku 1740 bol vymenovaný za kanonika v Brixene (Taliansko) a neskôr v Olomouci (Česko). Cisár Karol VI. ho vymenoval za audítora pri Rota Romana (3) za Rímsko-nemeckú ríšu, aby vyriešil napäté vzťahy medzi Viedňou a Vatikánom. 10. októbra 1751 bol vysvätený za biskupa. V roku 1752 ho Mária Terézia (1740-1780) poslala ako vyslanca k španielskemu kráľovi Ferdinandovi VI. Pápež Benedikt XIV. ho v roku 1756 vymenoval za biskupa koadjuktora (4) v Mechelene (Belgicko), v tom istom roku ho však Mária Terézia menovala za biskupa Vácu (Maďarsko).

18. apríla nasledujúceho roku ho menovala aj za arcibiskupa Viedne. Funkcie vo Váci sa preto vzdal a pápež Klement XIII. ho 23. novembra 1761 vymenoval za kardinála. V ten istý mesiac ho Mária Terézia opäť menovala za administrátora vo Váci. Tam počas svojho pôsobenia postavil katedrálu, vydláždil a upravil námestie a ulice. Na vlastné náklady staval vo svojej diecéze kostoly a farské budovy, poddaným poskytol pôdu na hospodárenie. Podporoval sirotince, chudobince, nemocnice, zriadil domov pre penzionovaných kňazov a lýceum. Na počesť návštevy cisárskeho páru dal postaviť na okraji mesta víťaznú bránu. Vo Váci pôsobil do roku 1786. Vtedy sa musel podriadiť, aj keď s veľkou nevôľou, panovníkovi Jozefovi II. (5)

Ten už voči cirkvi nebol taký tradicionalistický ako jeho matka s jezuitskou výchovou. Tolerančným patentom povolil slobodou vierovyznania a zrušil tak privilegované postavenie katolíckej cirkvi v štáte, kňazské semináre podriadil štátnej kontrole, rušil kláštory a konfiškoval ich majetky. (6)

Vydal zákon, v ktorom nariadil cirkevným hodnostárom spravovať len jeden vysoký úrad. Migazzi sa preto rozlúčil so svojou funkciou vo Váci. (7)

Krištof sa v roku 1764 stal občanom Uhorského kráľovstva (8) a po smrti svojho brata, Antona Gašpara, v roku 1771 zdedil panstvo Chotoviny v Čechách. Prestaval tam kostol aj faru a z viedenskej arcibiskupskej obrazárni im daroval obraz Panny Márie. (9)
V roku 1806 kúpil od Migazziovcov tieto majetky pražský občan Jan Nádherný. (10)

Súvisiace články: Kardinálsky klobúk v Zlatých Moravciach (2. časť)

Poznámky:
(1) BÁTORA, M.- ZAŤKO, M. Zlaté Moravce. Martin: Neografia, 1998, s. 247.
(2) NAGY, I. Magyarország Családai: Czimerekkel és Nemzékrendi Táblákkal. Pest: Kiadja Friebeisz I., 1860, s. 465-466.
(3) Rota, Sacra Romana = najvyšší odvolací pápežský súd k rozhodovaniu o cirkevných právnych sporoch z celého sveta. Má 30 sudcov, ktorých menuje pápež a nazývajú sa audítori. Sídli v Ríme. Podľa http://www.iencyklopedie.cz/rota-sacra-romana/; 27.1.2013, 14:13.
(4) Koadjuktor = spolupracovník diecézneho biskupa, pomáha mu v plnení funkcie vyplývajúcej z biskupského úradu- hlavne v správe a zastupuje ho v neprítomnosti. Na rozdiel od pomocného biskupa (auxiliára) má právo následníctva. Podľa http://www.iencyklopedie.cz/koadjuktor/; 27.1.2013, 14:08.
(5) TOMAJKO, M. História zlatomoraveckej farnosti. Zlaté Moravce: M- Print, 2003, s. 36- 38.
(6) SEGEŠ, V. et al. Kniha kráľov: Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava: SPN, 2010, s. 258- 260.
(7) TOMAJKO, ref. 5, s. 38.
(8) BIELY, P. Milénium Tekova. Žiar nad Hronom : Aprint, 2005, s. 45.
(9) TOMAJKO, ref. 5, s. 39.
(10)  http://www.chotoviny.cz/obec/historie/;  31.10.2012, 11:56.

Použitá literatúra:
BÁTORA, M.- ZAŤKO, M. Zlaté Moravce. Martin: Neografia a.s., 1998. 375 s. ISBN 80-967890-9-0.
BIELY, P. Milénium Tekova. Žiar nad Hronom: Aprint s.r.o., 2005. 137 s. ISBN 80-968914-7-2.
NAGY, I.- FRIEBEISZ, I. Magyarország Családai: Czimerekkel és Nemzékrendi Táblákkal. Pest: Kiadja Friebeisz I., 1860. 610 s.
SEGEŠ, V. et al. Kniha kráľov: Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava: SPN, 2010. 299 s. ISBN 978-80-100032-4-2.
TOMAJKO, M. História zlatomoraveckej farnosti. Zlaté Moravce: M- Print, 2003. 150 s. ISBN 80-968987-8-7.
http://www.chotoviny.cz/obec/historie/
http://www.iencyklopedie.cz/koadjuktor/
http://www.iencyklopedie.cz/rota-sacra-romana/

kardinál Krišto...