Kam sa podela vrábeľská pevnosť?

Ubehlo už veľa rokov, keď na lokalite Zemný hrad (Fidvár) pri Vrábľoch robil archeológ Štefan Janšák prvý odborný výskum. Po ňom robili výskum mnohí odborníci, no žiadny archeológ nenašiel stopy po renesančnej pevnosti Werebel (Vráble). Je potrebné hneď v úvode rozlíšiť dve významné miesta na jednej lokalite Fidvár vo Vrábľoch – tou prvou bola praveká osada, ktorá sa nachádzala na miernej vyvýšenine neďaleko Korenčiho mlyna, to druhé miesto, o ktorom budeme hovoriť, bol renesančný hrad – protiturecká pevnosť, ktorá sa nachádzala približne v tej istej lokalite. Na pravekej osade dodnes sa koná riadny archeologický výskum, no po vrábeľskom hrade niet dodnes žiadnej stopy. Ako keby nikdy neexistoval...

Kam sa podeli stopy po vrábeľskej pevnosti? Z archeologických výskumov sa nedozvieme nič. Žiadny výskum zatiaľ existenciu hradu nepotvrdil. Hoci existujú dôkazy v podobe troch grafických listov, existuje dôkaz, že kapitánmi vrábeľskej pevnosti boli šľachtic Mikuláš Nadáni, Ján Sigrai a Žigmund Esterházi a existujú ďalšie listinné pramene, v ktorých sa jasne spomína názov pevnosti Vráble.

Ale vráťme sa na začiatok pátrania po hrade. V roku 1931 v „Sborníku Muzeálnej Slovenskej spoločnosti„ bol uverejnený článok s názvom „Hradište pri Vrábľoch a skupina sídlisk pri Žitva-Ďarmotách“. Tento článok napísal už spomínaný Štefan Janšák. V článku píše o poloostrovoch, ktoré sa nachádzali na lokalite Fidvár - Zemný hrad, kde mala údajne stáť v praveku opevnená osada („predchodkyňa“ mesta Vráble) a v 17. storočí renesančný hrad. Janšák videl na Fidvári v hlinisto-piesočnatej ornici čierne kolá. Išlo o zvyšky veľkých ohnísk alebo kultúrnych jám. Doslova o tom napísal: „Strediskom osídlenia tohto kraja je umele zbudované hradište pri Vrábľoch. Že sa tu život koncentroval, nasvedčujú nielen početné zbytky starých kultúr, ale hlavne opevnenia vo forme priekop. /.../ Budovatelia hradišťa vykopali priekopu hlbokú na najnižšom mieste 6 metrov a na najvyššom mieste 3 metre. /.../ Na juh i na sever od tohto umelého pahorku nachodí sa veľké množstvo črepov, na dôkaz, že celé okolie bolo osídlené.“

Janšák spomína, že fidvársky kopec bol rozkopaný a bral sa z neho piesok a hlina na stavby. Konštatoval, že na fidvárskom kopčeku bolo veľké množstvo črepov, čo pripomínalo nejaký kamenistý kopec... „Podľa miestnej povesti stál na hradisku pri Vrábľoch kláštor a severne od neho, v blízkosti mlyna, turecká pevnosť. Ani jedno, ani druhé nezdá sa byť pravdepodobným, keďže nikde sa nenachodia zbytky tehál, malty alebo stavebného kameňa.“ Takto uzatvoril svoj výskum archeológ Janšák. Objavil len zvyšky pravekej osady, nič viac.

Je to záhada sama o sebe. Dokonca aj v roku 1967, keď na lokalite Fidvár, robil výskum archeológ Anton Točík neobjavil vo vykopanej sonde nič pozoruhodné: „Novodobý protiturecký Zemný hrad zo 17. storočia, doložený historickými písomnými prameňmi, plánmi a tiež chotárnym názvom Fidvár, na skúmanej ploche nebol potvrdený výkopom. Chýbali akékoľvek zvyšky architektúry a črepový materiál zo 17. storočia bol viac ako chudobný.“ (o tomto výskume si povieme niekedy nabudúce)

Ešte v polovici 20. storočia bolo možné vidieť na Fidvári priekopy, ktoré tu vydržali celé stáročia (dnes sú zničené vďaka novodobým poľnohospodárskym strojom) a boli jasným dôkazom, že na tých miestach stála praveká osada a neskôr neďaleko renesančná pevnosť mesta Vráble.

Poďakovanie: Ďakujem pánovi Šutkovi za poskytnuté fotografie z archeologického výskumu vo Vrábľoch