Kalvárie a krížové cesty na Požitaví

Cesta na Golgotu a ukrižovanie Ježiša Krista, akt vykúpenia ľudstva podnietil vznik mnohých zaujímavých sakrálnych pamiatok. Sem patria aj Kalvárie a Krížové cesty, ktoré po celej Európe v rôznych podobách stvárňujú príbeh cesty odsúdenéo Krista. Tieto architektonické, resp. sochárske, rezbárske alebo maliarske súbory často významne dotvárajú charakter krajiny a sú zároveň aj prejavom duše a cítenia ľudí. Na Slovensku nájdeme množstvo takýchto vzácnych diel. Našu pozornosť zameriame na oblasť Požitavia.

Kalvária – obyčajne vŕšok s vyobrazenou krížovou cestou. Toto pietné miesto nám pripomína udalosť, ktorá sa odohrala v Judei nad Jeruzalemom, na mieste nazývanom Golgota. Dnes už úplne zastavané a na mieste Golgoty je postavená rozsiahla Bazilika Božieho hrobu.

Zlatomoravecká Golgota (Trojica) sa nachádza na námestí Andreja Hlinku. Je to šesťfigurálne súsošie Ukrižovania z roku 1848 vytesané z pieskovca. Tri kríže stoja na mieste, kde ešte v minulom storočí bol cintorín a nachádzal sa tu aj románsky kostol z 13.stor. Profesor V.V. Štech hodnotí kalváriu na námestí Zlatých Moraviec ako výnimočné dielo neznámeho slovenského umelca. Aj tejto vzácnej pamiatky sa dotkol zub času.

Kalvária pri sv. Anne sa nachádza nad mestom Zlaté Moravce v lokalite nazývanej Háj (odbočka na poľnú cestu za teheľňou smerom na Hosťovce). Krížová cesta je postavená so 14 kaplnkami - zastaveniami a kaplnkou sv. Anny. Autorom drevorezieb v 14 kaplnkách bol štiavnický rezbár Jozef Krause. Vyhotovil ich v roku 1910 a znázorňujú utrpenie Ježiša Krista na krížovej ceste. Krížová cesta bola vybudovaná v roku 1882 na ploche 27.756 metrov štvorcových. Je to rozsiahle dielo, kaplnky jednotlivých zastavení sú dosť ďaleko od seba a v pomerne kopcovitom teréne. Pôvodne bol svah zatrávnený, ale v minulom období zanedbaný a zarastený krovím a stromami. V súčasnosti je terén upravený a priebežne navštevovaný. Drevorezby sú v depozite, nahradili ich obrazy. V minulosti sa tu konali púte trikrát do roka, v súčasnosti je tu púť na sviatok sv. Anny. Podrobne o týchto vzácnych pamiatkach píše Marián Tomajko v knižke História zlatomoraveckej farnosti na strane 132 – 135.

Kalvária v Topoľčiankach sa nachádza uprostred cintorína. 14 kaplniek krížovej cesty je po obidvoch stranách kameňom vydláždenej cesty, ktorá prechádza stredom cintorína. Kalvária bola vysvätená 14.júla 1907 a zakončená je skupinou Ukrižovania a Kalvárskou kaplnkou vysvätenou v roku 1933. V tejto kaplnke je počas Veľkého piatku a Bielej soboty Boží hrob. Kalvária v Topoľčiankach je dôstojným prostredím pre tisíce ľudí v čase mariánskej púte.

Kalvária v obci Hostie sa nachádza na svahu Kráľovho vrchu a vidieť ju takmer z celej obce. 14 zastavení krížovej cesty symbolizujú kamenné pomníky rozdelené po dvoch stranách pomerne strmého kopca. Krížová cesta je ukončená dvojkrížom, pod ktorým je kamenný obelisk slúžiaci ako oltár, na ktorom je súsošie sv. Cyrila a Metoda. Kalvária v Hostí bola vysvätená v roku 2002.

Kalváriu nájdeme aj v známom pútnickom mieste Studnička v Novej Vsi nad Žitavou. Podľa miestnej kroniky už od roku 1860 vyviera pri Novej Vsi prameň príjemne chladnej a osviežujúcej vody. Asi od roku 1874 na tomto mieste vyjadrujú veriaci svoju úctu, vďaku i prosby Panne Márii. Zvláštnosťou Studničky je, že sa nachádza na rovine. 14 zastavení je zaujímavo architektonicky vyriešené. V okolí je pekná zeleň, čo dobre zapadá do celého areálu.

Kalvária Ukrižovania vo Vrábľoch je pri farskom kostole. Kríž je dátovaný do roku 1768 a sochy s pódiom sú z rokov 1931 – 1933. Kalvária stojí na súčasnom mieste od roku 1906, kedy sem bola premiestnená z dôvodu vybudovania nového kostola. Ide o štvorfigurálnu skupinu Ukrižovania. O centrálny kríž sa opiera z ľavej strany Mária Magdaléna, ďalšie dve sochy sú Panna Mária a sv.Ján Evanjelista. Súsošie z bočných strán dopĺňajú dvaja anjeli.

Kalváriu v Dvoroch nad Žitavou posvätil 16. septembra 1860 ostrihomský arcibiskup J. Scitovský. Novopostavená kalvária bola na tú dobu veľkolepým projektom. Počas piatich rokov výstavby kalvárie vysadili v areáli takmer 7000 stromov a vybudovali 14 zastavení. V strede stromovej aleje, kde bol plánovaný kalvársky kostol, umiestnili v roku 1859 kamennú sochu Immacualaty, dátovanú v nápise rokom 1844. Nachádza sa tu aj kaplnka sv. Martina, ktorá bola postavená v roku 1860, pravdepodobne na starších základoch pôvodnej stredovekej kaplnky. Ďalším objektom v areáli je zvonica. Púte sa tu pôvodne konali na sviatok Nájdenia sv. Kríža. V súčasnosti sa krížové cesty tu konajú v pôstnom období na Veľký piatok. Na sviatok Povýšenia sv. Kríža sa tu koná sv. omša.

Krížové cesty v podobe 14 obrazov alebo drevorezieb sú vo všetkých katolíckych kostoloch. Ku každému obrazu – zastaveniu je osobitná pieseň a modlitba.

Krížová cesta je tiež v istom zmysle rekonštrukciou posledných hodín Ježiša Krista. Jej cieľom je, aby ľudia uvažovali o umučení Ježiša Krista, pochopili jeho zmysel a mali z toho duchovný zážitok. Pobožnosť krížovej cesty sa zvyčajne koná v pôstnom čase a to najmä v piatky, prípadne v nedele tohto obdobia. Možno ju však konať aj v iné dni a v iné liturgické obdobia.

Použitá literatúra a pramene:
Dozrievaš v láske, LÚČ Bratislava 1990
Krížová cesta, SSV Trnava 1999
Marián Tomajko: História zlatomoraveckej farnosti, Zlaté Moravce 2003.
Jozef Trubíni: Vráble. Turista Piešťany 1994.
Jozef Trubíni - Ľuboš Trubíni: Nová Ves nad Žitavou. 2005.
kol. autorov: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Pamiatkový úrad SR 2002.