Hronský sv. Benedik a Požitavsko (3. časť)
Perly beňadického opátstva
Každý kostol a kláštor túžil už pri zakladaní po nejakej vzácnej relikvií svätého alebo mučeníka. Nitriansky evanjeliár je najstaršou latinskou kultúrnou pamiatkou na Slovensku. Nitriansky kódex, ktorý obsahuje text evanjelií na nedele a sviatky vznikol v druhej polovici 11.storočia v kláštore v Beňadiku (maď.historici zas že v Ostrihome). Nitriansky evanjeliár sa vyznačuje slovanským vplyvom – úcta slovanských svätcov Vojtecha Václava, Demetera. Nitriansky kódex odniesli do Ostrihomu v roku 1565. Okrem Nitrianského evanjeliára, ktorý tu vznikol sa má čim kláštor pochváliť.
Perlou kláštora vo sv. Beňadiku je relikviár, v ktorom je uchovaných pár kvapiek Krvi Kristovej. Okrem krvi Kristovej ide tu aj o čiastku zo šatky (lat. sudarium) Sv.Veroniky (Via dolores, 6.zast.). Táto pamiatka sa dostala ako dar v XV. storočí, aby požehnávala pobožný ľud Slovenska. Obdobné relikvie v bývalom Uhorsku malo benediktínske opátstvo batajské v stolici Tolna a chorvátske mesto Ludbreg. Po bitke pri Moháči roku 1526 sa v batajskom opátstve relikvia stratila. Kráľ Matej Korvin mal veľmi rád svätobeňadický kláštor, ktorý aj navštevoval. V roku 1483 ku kostolu dal pristaviť Matej Korvin Kaplnku Božej krvi Kristovej. Údajne kráľ Matej dostal relikviu od pápeža Pavla II. (1464-71) za to, že pomáhal v bojoch proti Turkom. V kaplnke, podľa výpovede kardinála, prímasa Alexandra Rudnaya, z čias svojho kaplánovania, bol aj starý obraz z roku 1510, ktorý tam bol ešte aj v roku 1786.
Na obraze je opát Ján III,. ako kľačí pred Kristom Pánom a v ruke drží relikviár a na relikviár tečie Kristova krv. Tento obraz sa nachádza v Ostrihome v Simorovej obrazárni. Na obraze je nápis „HOC OPUS FECIT, FIERI. REVERENDUS, IOHANNES, ABAS. AD SANCTUM, BENEDICTUM. ANNO DOMINI 1510“. Pod nadpisom je náčrt kláštora s východnou baštou od Hrona. Na sviatok bývalej Tekovskej stolice sa 3. mája niesol relikviár v slávnostnom sprievode do župnej kaplnky. Túto kaplnku na „Háji“ dala vystaviť Tekovská župa za odvrátenie moru. Tisíce veriacich pútnikov navštevovala Beňadik na sviatky Turíce, Najdenie kríža, P. Máriu Pomocnicu, sviatok Božského Srdca a na sviatok Krista kráľa. Ako skončili viaceré perly z Hronského Beňadika sa dočítame z knihy Milana Vároša - Stratené slovenské poklady (viď obr.). Boží hrob rozmerov 325x226x100cm vznikol asi v rokoch 1470–90. Základ je z limbového dreva. Sochy sú z borovicového dreva a sú pozlátené. Kardinál Šimor dal odniesť Svätý hrob už po zreštaurovaní vo Viedni. V Hronskom Beňadiku zostala len socha Krista s pohyblivými ramenami a na kolieskach. Pašiový oltár (uzatvárací oltárny triptych) z Hronského Beňadika pochádza z roku 1427 má rozmery 450x190cm ( po zatvorení 250x190cm) a vyhotovil ho Tomáš zo sedmohradského Klužu. Ďalší Oltár Ukrižovania z roku 1470, ktorý dal vyhotoviť Mikuláš zo Svätého Beňadika u maliara Tomáša v meste Kluž (Sedmohradsko, dnes Cluj Napoca) sa nezachoval už celý.
Oba oltáre poškodil požiar na začiatku 20. storočia v Ostrihome. Pašiový oltárny triptych z Hronského Beňadika, ktorý vytvoril Tomáš z Klužu roku 1427 sa v roku 1870 „vďaka súkromnej galérie ostrihom.biskupa Jána Šimora“ sa dostal podobne ako ďalšie perly napr. Boží hrob už asi navždy do Ostrihomu. Slovák János Simor zberateľ a zakladateľ Kresťanského múzea v Ostrihome sa ako arcibiskup zaslúžil o rekonštrukciu kláštora, ale dal odniesť z Beňadika perly kláštora do Ostrihomu.
Z pamiatok boli zlikvidované aj originálne nápisy a v súčasnosti sa „cudzím perím“ chvália naši uhorskí bratia. Pašiový obraz z Hronského Beňadika zdobí desiatky kníh vo svetových jazykoch. Nikde sa neuvádza, že zberateľ Šimor bol Slovák a že oltár je z Opátstva Hronský Beňadik. Aby nemuseli rabované perly vrátiť našla si výhovorka - že vznikli v Budíne, ktorý je teraz súčasťou Maďarska. Aj staré dokumenty písané v maďarskom jazyku (viď obr.) vyvracajú vymyslený argument. Teraz prednú stranu knihy Kresťanské múzeum v Ostrihome zdobí Boží hrob z Hronského Beňadika.
Literatúra:
Hlasy z domova a z misií, roč. XXV, č.8, 1939
Hrušovský – Slovenské dejiny, MS 1940
Pamätná kniha M. Vozokany, 1933
Vároš M: Stratené slovenské poklady (2), MS 2007
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, zv. 1, 1977
Foto. Internet (staré pohľadnice Beňadiku)
Každý kostol a kláštor túžil už pri zakladaní po nejakej vzácnej relikvií svätého alebo mučeníka. Nitriansky evanjeliár je najstaršou latinskou kultúrnou pamiatkou na Slovensku. Nitriansky kódex, ktorý obsahuje text evanjelií na nedele a sviatky vznikol v druhej polovici 11.storočia v kláštore v Beňadiku (maď.historici zas že v Ostrihome). Nitriansky evanjeliár sa vyznačuje slovanským vplyvom – úcta slovanských svätcov Vojtecha Václava, Demetera. Nitriansky kódex odniesli do Ostrihomu v roku 1565. Okrem Nitrianského evanjeliára, ktorý tu vznikol sa má čim kláštor pochváliť.
Perlou kláštora vo sv. Beňadiku je relikviár, v ktorom je uchovaných pár kvapiek Krvi Kristovej. Okrem krvi Kristovej ide tu aj o čiastku zo šatky (lat. sudarium) Sv.Veroniky (Via dolores, 6.zast.). Táto pamiatka sa dostala ako dar v XV. storočí, aby požehnávala pobožný ľud Slovenska. Obdobné relikvie v bývalom Uhorsku malo benediktínske opátstvo batajské v stolici Tolna a chorvátske mesto Ludbreg. Po bitke pri Moháči roku 1526 sa v batajskom opátstve relikvia stratila. Kráľ Matej Korvin mal veľmi rád svätobeňadický kláštor, ktorý aj navštevoval. V roku 1483 ku kostolu dal pristaviť Matej Korvin Kaplnku Božej krvi Kristovej. Údajne kráľ Matej dostal relikviu od pápeža Pavla II. (1464-71) za to, že pomáhal v bojoch proti Turkom. V kaplnke, podľa výpovede kardinála, prímasa Alexandra Rudnaya, z čias svojho kaplánovania, bol aj starý obraz z roku 1510, ktorý tam bol ešte aj v roku 1786.
Na obraze je opát Ján III,. ako kľačí pred Kristom Pánom a v ruke drží relikviár a na relikviár tečie Kristova krv. Tento obraz sa nachádza v Ostrihome v Simorovej obrazárni. Na obraze je nápis „HOC OPUS FECIT, FIERI. REVERENDUS, IOHANNES, ABAS. AD SANCTUM, BENEDICTUM. ANNO DOMINI 1510“. Pod nadpisom je náčrt kláštora s východnou baštou od Hrona. Na sviatok bývalej Tekovskej stolice sa 3. mája niesol relikviár v slávnostnom sprievode do župnej kaplnky. Túto kaplnku na „Háji“ dala vystaviť Tekovská župa za odvrátenie moru. Tisíce veriacich pútnikov navštevovala Beňadik na sviatky Turíce, Najdenie kríža, P. Máriu Pomocnicu, sviatok Božského Srdca a na sviatok Krista kráľa. Ako skončili viaceré perly z Hronského Beňadika sa dočítame z knihy Milana Vároša - Stratené slovenské poklady (viď obr.). Boží hrob rozmerov 325x226x100cm vznikol asi v rokoch 1470–90. Základ je z limbového dreva. Sochy sú z borovicového dreva a sú pozlátené. Kardinál Šimor dal odniesť Svätý hrob už po zreštaurovaní vo Viedni. V Hronskom Beňadiku zostala len socha Krista s pohyblivými ramenami a na kolieskach. Pašiový oltár (uzatvárací oltárny triptych) z Hronského Beňadika pochádza z roku 1427 má rozmery 450x190cm ( po zatvorení 250x190cm) a vyhotovil ho Tomáš zo sedmohradského Klužu. Ďalší Oltár Ukrižovania z roku 1470, ktorý dal vyhotoviť Mikuláš zo Svätého Beňadika u maliara Tomáša v meste Kluž (Sedmohradsko, dnes Cluj Napoca) sa nezachoval už celý.
Oba oltáre poškodil požiar na začiatku 20. storočia v Ostrihome. Pašiový oltárny triptych z Hronského Beňadika, ktorý vytvoril Tomáš z Klužu roku 1427 sa v roku 1870 „vďaka súkromnej galérie ostrihom.biskupa Jána Šimora“ sa dostal podobne ako ďalšie perly napr. Boží hrob už asi navždy do Ostrihomu. Slovák János Simor zberateľ a zakladateľ Kresťanského múzea v Ostrihome sa ako arcibiskup zaslúžil o rekonštrukciu kláštora, ale dal odniesť z Beňadika perly kláštora do Ostrihomu.
Z pamiatok boli zlikvidované aj originálne nápisy a v súčasnosti sa „cudzím perím“ chvália naši uhorskí bratia. Pašiový obraz z Hronského Beňadika zdobí desiatky kníh vo svetových jazykoch. Nikde sa neuvádza, že zberateľ Šimor bol Slovák a že oltár je z Opátstva Hronský Beňadik. Aby nemuseli rabované perly vrátiť našla si výhovorka - že vznikli v Budíne, ktorý je teraz súčasťou Maďarska. Aj staré dokumenty písané v maďarskom jazyku (viď obr.) vyvracajú vymyslený argument. Teraz prednú stranu knihy Kresťanské múzeum v Ostrihome zdobí Boží hrob z Hronského Beňadika.
Relikvia krvi K...
Relikviár v ruk...
Pohyblivý Boží ...
Pašiový oltár z...
Propagácia na i...
Kalichy z Hrons...
Literatúra:
Hlasy z domova a z misií, roč. XXV, č.8, 1939
Hrušovský – Slovenské dejiny, MS 1940
Pamätná kniha M. Vozokany, 1933
Vároš M: Stratené slovenské poklady (2), MS 2007
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, zv. 1, 1977
Foto. Internet (staré pohľadnice Beňadiku)
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43