Hrežďovičov mlyn na Osnom potoku

Hustá je sieť prítokov Žitavy na jej hornom toku. Potôčiky predierajúce sa dolinami medzi lesmi a podhorskými lúkami ponáhľajú sa, aby mohli znásobiť vody Žitavy svojim priezračným obsahom. Na týchto zurčiacich jarkoch pred niekoľkými storočiami postavili vodné mlyny, aby slúžili domácim obyvateľomi povozníkom vracajúcim sa z juhu Slovenska s naloženými vozmi obilím.

Každá z podhorských obcí okolia Zlatých Moraviec mala svoj mlyn. Mleči prechádzali so svojimi záprahmi po lesných cestách. Niekedy zostali u mlynára viac ako na jeden deň.

V Osnej doline, ktorou preteká zurčiaci potok rovnakého mena, stál Veľkolehotský mlyn rodiny Hrežďovičovcov. Osný potok je ľavostranným prítokom Žitavy. Do jej koryta sa vlieva južne od Jedľových Kostolian. Lesná cesta vedľa horárne zavedie návštevníkapo štyroch až piatich kilometroch do areálu dnes už nejestvujúceho vodného mlyna. Medzi hustým porastom iba s námahou objavíme pozostatky stavby. Slivky naznačujú, že tu mala mlynárova rodina ovocný sad.

Hrežďovičov mlyn slúžil obyvateľom Veľkej Lehoty. Podľa polohy sa stal najsevernejšie položeným mlynom na hornom toku Žitavy. Mlynárska rodina mala vodné mlyny aj v Žitavanoch.

Pán Koloman Hrežďovič spomínal na detské roky, kedy v tejto čarovnej doline pod horstvom, ktorému kraľuje Veľký Inovec stál rodičovský mlynské gazdovstvo. Do školy v Jedľových Kostoľanoch kráčal lesom. Jeho otec dokázal uspokojiť kvalitne vyrobenou múkou aj toho najnáročnejšiehozákazníka.

Najťažšie boli roky druhej svetovej vojny. Najhoršie časy nastali vtedy, keď sa priblížil front. V mlyne sa striedavo pohybovali partizáni i znepriatelené skupiny vojakov. Všetky zásoby obilia a múky zobrali. Hrozilo, že mlynské budovy vyhodia do povetria, aby sa nestaliprechodným domovom bojovníkov. Stavby zostali, avšak nové pomery po roku 1948 zlikvidovali súkromné hospodárenie.Po Hrežďovičom mlyne v Osnej doline zostali iba fotografie a spomienky žijúcich členov tejto mlynárskej rodiny.

V okolí stáli aj ďalšie mlyny. Malolehotský mlyn stál na ľavom brehu Žitavy vzdialený približne 400 m pred rázcestím do Malej a Veľkej Lehoty.Budova mlyna je prerobená na rodinný dom. Mlynár Vojtech Tlusták vykonával svoje remeslo ešte v rokoch 1946-1947. Po februárovom prevrate 1948 musel prestaťmlieť.

V Jedľových Kostoľanoch pred vstupom do obce stojí Budinského mlyn. V mlynárskom remesle pokračovala rodina Kocianovcov.Súčasný majiteľ zachoval mlynský náhon a šachtu s turbínou. Dávno predtým mlynskú usadlosť vlastnil barón Keglevich z Topoľčianok.

V obci Hostie sa nachádzal Šókyho mlyn. Prívodným kanálom tiekla voda odrazená z Hostianskeho potoka po vrstevnici mierneho svahu v strede obce.Prúd vody nasmerovali dolu kopcom ku mlynu, aby svojou silou krútil mlynské koleso.

Za rozľahlými Hosťoveckými lúkami stál Skýcovský mlyn. Obec Skýcov nemala tok, na ktorom by mohol stáť mlyn. Preto si postavili vodné dielo na svojich pozemkoch pri Hostianskom potoku. Lesnou cestou to nebolo ďaleko. V súčasnosti je mlyn prestavaný na horáreň.Obycký mlyn na brehu Žitavy je v súčasnosti prispôsobený na bývanie.

Dolinami Žitavy a Hosťoveckého potoka okrem klepotu mlynských kolies a mechanizmov, hrmotu kolies vozov furmanov, hvízdali malé parné rušnelesných železničiek s nákladmi dreva, uhlia a lomového kameňa.

Súvisiace články:
Po stopách požitavských mlynov