Hrdinský most ponad Žitavu

Rieka Žitava tečie v rôznych podobách už odpradávna aj cez obec Maňa. Ohraničuje ju zo západnej strany. Na pravom brehu rieky sa nachádza iba železničná stanica. Voľakedy železničnú stanicu s obcou spájala iba cesta, ktorá ústila do štyroch drevených mostov. Boli to mosty na hrubých drevených stojkách, ktoré zub času a počasie postupne ničili. Ale plnili stále svoju funkciu.

V 19. storočí rieka Žitava netiekla tým istým korytom ako dnes, ale tvorila dosť veľký oblúk západným smerom. Uberala sa pod druhým mostom od stanice. Koryto rieky bolo vykopané v roku 1892, keď sa budovala hradská spájajúca obec so železničnou stanicou. Žitava od Žitavských Ďarmot (dnešné Žitavce) po Veľkú Maňu bola posunutá doľava a od Veľkej Mane po Malú Maňu doprava. Rieka spôsobovala značné škody častým rozliatím sa na lúkach. Preto sa už v roku 1934 pomýšľalo o jej rozsiahlej regulácii.

Pretože rieka Žitava mala malý spád, bývalo na dne veľa bahna. Pri hradskej, ktorá vedie na železničnú stanicu, sa do Žitavy vlieva Dolinský potok prameniaci v chotári obce Maňa, v Doline. Keď prichádzali veľké ďažde, býval často plný a zalieval na druhom konci miestny park.

Ale často aj voda samotnej Žitavy pri veľkých dažďoch a pri rozpúšťaní snehu vystúpila zo svojho koryta a rozlievala sa naširoko po obidvoch stranách. Pred mlynom na pravej strane mala Žitava zas nebezpečný vír – krútňavu, takzvanú konskú jamu, v ktorej sa utopilo v minulosti mnoho ľudí.

Pre obyvateľov by bolo vtedy bez mostov ťažké prejsť suchou nohou na druhú stranu rieky. Svoje si mosty zažili aj počas 2. svetovej vojny. Podľa vojenských historických dokumentov bol zámer nemeckej armády využiť rozvodnený tok rieky Žitavy. 28. marca 1945 zaútočili sovietske vojenské jednotky, kedy do bojov nasadili letectvo a delostrelectvo. Zásahmi zničili Nemcami podmínované mosty na rieke Žitave. Tu vlastne zohrali dôležitú úlohu, i keď boli zničené. Päť nemeckých tankov, ktoré ustupovali z bojov v centre dediny, hľadali po zničení mostov prechod cez rieku Žitava, no utopili sa v bahne.

Po čase sa koryto rieky Žitava zregulovalo a postavil sa iba jeden most s asfaltovou cestou, ktorý stojí dodnes.

Použitá literatúra a pramene:
čiernobiele fotografie vyhotovil p. Matunák v roku 1977
zdroj: obecná kronika Maňa