História vinohradníctva v Požitaví (2. časť)
V prvej časti nášho rozprávania o histórii vinohradníctva na Požitaví sme spomínali, že pestovaniu vínnej révy sa spočiatku venovali najmä kláštory. Tak tomu bolo aj v Požitaví. Konkrétne v paulínskom kláštore na Mariánskej Čeľadi, kde tamojší mnísi veľmi krátko po založení kláštora získali od Žigmunda Levického, v r. 1524, viničné vrchy v Mýtnych Ludanoch. Na tieto informácie ma upozornil Miroslav Eliáš, historik a muzeológ zo Šurian. Ako Eliáš uvádza, na Mariánskej Čeľadi mnísi získali vinice v r. 1531 od Mikuláša Drešnekiho. Víno z viníc išlo pravdepodobne na omše. V r. 1550 zaujal paulínske vinohrady v Trávnici Matej Angyal. Kráľ Ferdinand v r. 1554 nariadil levickému kapitánovi, aby im vrátil vinohrady v Mýtnych Ludanoch. Po mnohých vojnách v r. 1712 získali paulíni od čanádskeho biskupa Ladislava Nádasdyho na viničnom vrchu Mád vinice nazývané Nyúlaszó. Tak to dokladajú staré pramene. Aspoň vieme, aké klenoty, omšové víno, ukrývali paulíni v kláštorných pivniciach.
Každý majiteľ vinohradu bol povinný odovzdať cirkvi tzv. desiatok, t.j. desiatu časť úrody. Desiatok vyberal úradník – dežmár. Pri vyberaní cirkevného desiatku veľakrát dochádzalo ku kurióznym situáciám a rôznym sporom medzi dežmárom a poplatníkom. Dežmár sa usiloval zabrať čo najviac druhov naturálií, kým dedinčania robili všetko preto, aby odovzdali čo najmenej z úrody. Dežma z vína sa v stredoveku vyberala v strede novembra, okolo sviatku sv. Martina (11. november). Mladé víno sa zlievalo do sudov, ktoré boli sústredené vo vopred určených pivniciach. Najčastejšie to bolo v richtárovom dome alebo na fare. Tieto pivnice boli dostatočne strážené.
Ako sme už spomínali, počas vyberania desiatku, dochádzalo ku kurióznym situáciám. Aby dedinčania nemuseli odovzdávať úrodu, hrozno obrali a spracovali skôr, než prišiel do vinohradov dežmár. Víno sa totiž dalo dobre ukryť. Keď to bolo už neúnosné, krajinský snem vydal v roku 1500 zákon, ktorý prikazoval, aby sa namiesto hotového vína dežmovalo hrozno počas vinobrania. Takto zozbierané hrozno sa potom spracovávalo v cirkevných pivniciach. (Sokolovský, 2002)
Na čele každého vinohradu stál vinohradný richtár. Do jeho právomoci patrilo oceňovanie škôd, najímanie hájnikov, či vyhlasovanie vinobrania. Vinohradný richtár mal na starosti vyberanie dávok. Vinohradníci vo Veľkom Cetíne museli odvádzať arcibiskupovi deviatok z vína až do roku 1848. Jeho pomocníkom bol vinohradný majster, pod ktorého patrili štyria hájnici, ktorí strážili vinohrad. Mali trúby, ktoré si sami zhotovovali. Pozostávali z narezaného husacieho brka zasadeného do kravského rohu. (Kurcsová, 1999)
V roku 1536 sa pri Vrábľoch spomína osada Venyce. Mala dve porty. Ako ďalšia osada alebo samota vo vinohradoch sa uvádza Okov. (Trubíni, 2001)
V monografii obce Veľký Cetín sa v kapitole o vinohradníctve dočítame zaujímavú historku: „Vo Veľkom Cetíne sa pestoval vinič už v 16. storočí. Ostrihomský prímas vlastnil na miestnom vinohrade 26 jutár viníc (jutro bola stará plošná miera predstavujúca 1200 štvorcových siah = 43,16 á= 0,4316 ha. Predstavovalo plochu, ktorú oráč stihne zorať za jeden deň - od rána do večera). V obci mu tiež patrila pod kaštieľom sa nachádzajúca 60 metrová pivnica, do ktorej sa vraj zmestil koč aj celý kôň. Rovnako patril prímasovi aj obrovský drevený preš, ktorý bol najväčší v celej Rakúsko-uhorskej monarchii. Naraz vydal 18 akó muštu (akó – približne pol hektolitra). Ostrihomský prímas Peter Pazmány pil na odporúčanie lekára cetínsku kadarku. Ostrihomské arcibiskupstvo vlastnilo v Cetíne veľký vinohrad, ktorý sa nazýva Panský.“ (Kurcsová, 1999)
Veľkým podporovateľom vinohradníctva a vinárstva v Bratislavskej a Nitrianskej stolici v druhej polovici 16. storočia bol významný protiturecký bojovník – generál a gróf Mikuláš Pálffy (zomrel v roku 1600) – zakladateľ slávy a bohatstva rodu Pálffyovcov. Dbal o čistotu a kvalitu domácich vín, ktoré veľmi protežoval do sféry cisárskeho vojska a na kráľovský dvor. Ako vďaku súčasní nitrianski vinári pomenovali podľa jeho mena šumivé víno SEKT PÁLFY, a na tejto fľaške nájdeme v embléme aj jeho podobizeň. Možno si to málokto uvedomí, ale mnohé vína majú svoje pozoruhodné príbehy.
Vinice požitavských sedliakov boli po výskyte a škodách napáchaných fyloxérou (koncom 19. stor.) spočiatku vysádzané rôznymi hybridnými odrodami. Panské vinice sa odlišovali od sedliackych tým, že v nich boli pestované ušľachtilé odrody hrozna – tzv. štepy. Napríklad nemčinianske panstvo dovážalo štepy z Balažských Ďarmôt. Väčšinou to boli odrody: Portugalské modré, Veltlínske červené skoré, Chrupka biela, Madlenka častá, Kráľovná vinohradov a pod. (Pius, 2009)
Naopak požitavskí sedliaci väčšinou pestovali samorodé hybridné odrody. Patrili medzi ne predovšetkým Otelo v troch farebných mutáciách – biele, zelené a čierne, ďalej Konkordia modrá a biela a tzv. Maryša. Tieto odrody boli mimoriadne úrodné, avšak o kvalite vína sa to už nedalo povedať.
Použitá literatúra a pramene:
KAZIMÍR, Š.: Pestovanie viniča a produkcia vína na Slovensku v minulosti. Bratislava 1986
KURCSOVÁ, M. E.: Veľký Cetín. Vydavateľstvo KT Bratislava 1999.
PIUS, M.: Nemčiňany v premenách času. Tlmače 2009.
SOKOLOVSKÝ, L.: Správa stredovekej dediny na Slovensku. AEP Bratislava 2002.
TRUBÍNI, J. - MARKO, M.: Vráble na prelome tisícročí. Vydavateľstvo LiečReh Gúth Bratislava 2001.
Informácie o vinohradníctve na Mariánskej Čeľadi a o grófovi Pálffym poskytol PhDr. Miroslav Eliáš zo Šurian.
ilustrácie sú použité z internetu a z knihy "Správa stredovekej dediny na Slovensku".
Každý majiteľ vinohradu bol povinný odovzdať cirkvi tzv. desiatok, t.j. desiatu časť úrody. Desiatok vyberal úradník – dežmár. Pri vyberaní cirkevného desiatku veľakrát dochádzalo ku kurióznym situáciám a rôznym sporom medzi dežmárom a poplatníkom. Dežmár sa usiloval zabrať čo najviac druhov naturálií, kým dedinčania robili všetko preto, aby odovzdali čo najmenej z úrody. Dežma z vína sa v stredoveku vyberala v strede novembra, okolo sviatku sv. Martina (11. november). Mladé víno sa zlievalo do sudov, ktoré boli sústredené vo vopred určených pivniciach. Najčastejšie to bolo v richtárovom dome alebo na fare. Tieto pivnice boli dostatočne strážené.
Ako sme už spomínali, počas vyberania desiatku, dochádzalo ku kurióznym situáciám. Aby dedinčania nemuseli odovzdávať úrodu, hrozno obrali a spracovali skôr, než prišiel do vinohradov dežmár. Víno sa totiž dalo dobre ukryť. Keď to bolo už neúnosné, krajinský snem vydal v roku 1500 zákon, ktorý prikazoval, aby sa namiesto hotového vína dežmovalo hrozno počas vinobrania. Takto zozbierané hrozno sa potom spracovávalo v cirkevných pivniciach. (Sokolovský, 2002)
Na čele každého vinohradu stál vinohradný richtár. Do jeho právomoci patrilo oceňovanie škôd, najímanie hájnikov, či vyhlasovanie vinobrania. Vinohradný richtár mal na starosti vyberanie dávok. Vinohradníci vo Veľkom Cetíne museli odvádzať arcibiskupovi deviatok z vína až do roku 1848. Jeho pomocníkom bol vinohradný majster, pod ktorého patrili štyria hájnici, ktorí strážili vinohrad. Mali trúby, ktoré si sami zhotovovali. Pozostávali z narezaného husacieho brka zasadeného do kravského rohu. (Kurcsová, 1999)
V roku 1536 sa pri Vrábľoch spomína osada Venyce. Mala dve porty. Ako ďalšia osada alebo samota vo vinohradoch sa uvádza Okov. (Trubíni, 2001)
V monografii obce Veľký Cetín sa v kapitole o vinohradníctve dočítame zaujímavú historku: „Vo Veľkom Cetíne sa pestoval vinič už v 16. storočí. Ostrihomský prímas vlastnil na miestnom vinohrade 26 jutár viníc (jutro bola stará plošná miera predstavujúca 1200 štvorcových siah = 43,16 á= 0,4316 ha. Predstavovalo plochu, ktorú oráč stihne zorať za jeden deň - od rána do večera). V obci mu tiež patrila pod kaštieľom sa nachádzajúca 60 metrová pivnica, do ktorej sa vraj zmestil koč aj celý kôň. Rovnako patril prímasovi aj obrovský drevený preš, ktorý bol najväčší v celej Rakúsko-uhorskej monarchii. Naraz vydal 18 akó muštu (akó – približne pol hektolitra). Ostrihomský prímas Peter Pazmány pil na odporúčanie lekára cetínsku kadarku. Ostrihomské arcibiskupstvo vlastnilo v Cetíne veľký vinohrad, ktorý sa nazýva Panský.“ (Kurcsová, 1999)
Veľkým podporovateľom vinohradníctva a vinárstva v Bratislavskej a Nitrianskej stolici v druhej polovici 16. storočia bol významný protiturecký bojovník – generál a gróf Mikuláš Pálffy (zomrel v roku 1600) – zakladateľ slávy a bohatstva rodu Pálffyovcov. Dbal o čistotu a kvalitu domácich vín, ktoré veľmi protežoval do sféry cisárskeho vojska a na kráľovský dvor. Ako vďaku súčasní nitrianski vinári pomenovali podľa jeho mena šumivé víno SEKT PÁLFY, a na tejto fľaške nájdeme v embléme aj jeho podobizeň. Možno si to málokto uvedomí, ale mnohé vína majú svoje pozoruhodné príbehy.
Vinice požitavských sedliakov boli po výskyte a škodách napáchaných fyloxérou (koncom 19. stor.) spočiatku vysádzané rôznymi hybridnými odrodami. Panské vinice sa odlišovali od sedliackych tým, že v nich boli pestované ušľachtilé odrody hrozna – tzv. štepy. Napríklad nemčinianske panstvo dovážalo štepy z Balažských Ďarmôt. Väčšinou to boli odrody: Portugalské modré, Veltlínske červené skoré, Chrupka biela, Madlenka častá, Kráľovná vinohradov a pod. (Pius, 2009)
Naopak požitavskí sedliaci väčšinou pestovali samorodé hybridné odrody. Patrili medzi ne predovšetkým Otelo v troch farebných mutáciách – biele, zelené a čierne, ďalej Konkordia modrá a biela a tzv. Maryša. Tieto odrody boli mimoriadne úrodné, avšak o kvalite vína sa to už nedalo povedať.
Súčasná podoba ...
Kláštor Mariáns...
Dedinský tanec ...
Dežmár a jeho p...
Odovzdávanie na...
Kontrola sudov ...
Každá oslava sa...
Sudy uskladnené...
Použitá literatúra a pramene:
KAZIMÍR, Š.: Pestovanie viniča a produkcia vína na Slovensku v minulosti. Bratislava 1986
KURCSOVÁ, M. E.: Veľký Cetín. Vydavateľstvo KT Bratislava 1999.
PIUS, M.: Nemčiňany v premenách času. Tlmače 2009.
SOKOLOVSKÝ, L.: Správa stredovekej dediny na Slovensku. AEP Bratislava 2002.
TRUBÍNI, J. - MARKO, M.: Vráble na prelome tisícročí. Vydavateľstvo LiečReh Gúth Bratislava 2001.
Informácie o vinohradníctve na Mariánskej Čeľadi a o grófovi Pálffym poskytol PhDr. Miroslav Eliáš zo Šurian.
ilustrácie sú použité z internetu a z knihy "Správa stredovekej dediny na Slovensku".
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43