História stolice arcibiskupských predialistov vo Vrábľoch (2. časť)
Hlavnou povinnosťou predialistov bola vojenská služba. Popri nej platili aj peňažné dávky, tzv. vojenské peniaze. Predialisti tieto peniaze odovzdávali v čase mieru, keď nebojovali. Ako sme si už povedali, prédiá vznikali predovšetkým na cirkevných veľkostatkoch. Od 14. storočia sa chápe predialista ako cirkevný šľachtic.
Vrábeľsko-svätojurská sedria mala právo meča (ius gladii – latinsky). Ešte aj na sklonku trvania stolice roku 1827 prokurátor Anton Messzáros navrhol, aby bola šibenica znovu postavená na tom istom mieste, kde podľa pamäti starých občanov voľakedy stála. Šibenica mala pripomínať domácim a hosťom, že stolica má naďalej právo meča. Pri toľkých výsadách, aké mala Vrábeľská stolica predialistov, sa často dostávala do sporu s Tekovskou župou. Podžupan Tekovskej stolice Imrich Liptai kritizoval výsadné postavenie Vrábeľskej stolice. Arcibiskup Forgáč mu dňa 20. októbra 1683 napísal ostrý list a následne 7. novembra sa ohradil aj voči predstavenstvu župy.
Podľa súpisu z roku 1700 patrili k stolici obce Dyčka, Horný Ohaj, Žitavce, Cetín, Telince, Neverice a Ladice. Žilo v nich asi 4500 obyvateľov. O jedenásť rokov neskôr patrili sem obce Dyčka, Žitavce, Telince, Paňa a samota Munkáč pri Hornom Ohaji. V roku 1742 to bol opäť Horný Ohaj, ďalej obce Telince, Pohranice, Ladice, Neverice, Cetín, Kíreš a niektoré ďalšie osady a usadlosti.
Časté zmeny v zoznamoch obcí a osád súviseli so striedaním panstiev ostrihomského arcibiskupstva. Pri rôznych vyznačovaniach hraníc pozemkov sa veľakrát stali rôzne výtržnosti. V roku 1672 rozhodol Juraj Selepčéni – Pohronec, ostrihomský arcibiskup so sídlom v Trnave, o pozemkovej hranici medzi Vrábľami, Dyčkou a Horným Ohajom. Pri vytyčovaní hraníc (méty) sa na jeho vyslancov vrhlo niekoľko ozbrojených vzbúrencov. Po roztržke boli potrestaní niekoľkodňovým väzením.
V roku 1601 bolo v zemepanskom mestečku Vráble 17 domov predialistov. O sto rokov neskôr (1702) tu bývalo už 20 šľachtických rodín. V panských kúriách žili: rodiny Alexandra Vassa, Jána Szakálosa, Františka Szakálosa, bratia Štefan, Imrich a František Varga, vdova Katarína Baloghová, vdoda Katarína Kováčová, vdova po Štefanovi Miklem, Pavol Tóth, Ladislav Fodor, Štefan a Andrej Meszároš, Ján Bezdegh, Juraj a Štefan Hajnal, Pavol Suto, Michal Verebély, František Csáky, Štefan Rác, Ján Bokoš, František Nagy, František Várady, František Szakaloš, Pavol Meszáros, Štefan Péli, Mikuláš Sélzy, František Bódy a František Orban.
Koncentráciou pozemkov šľachticov do samospráv došlo viackrát ku zlučovaniu stolíc: Leél – Vojka nad Dunajom a Vráble – Svätý Jur. Stalo sa tak v rokoch 1550, 1597, 1751... Súpis ostrihomského arcibiskupstva z roku 1571 vyzdvihuje tú skutočnosť, že Vrábeľská stolica predialistov bola najslávnejšia zo všetkých stolíc, nakoľko mala až dvoch palatínov. Vyplývalo to aj z toho, že jej územie sa rozprestieralo na území dvoch stolíc (Tekov a Nitra).
Predstavitelia stolice predialistov sa pravidelne zúčastňovali na vysviacke ostrihomského arcibiskupa. V kongregačnej zápisnici z roku 1761 sa uvádza na slávnosti spolu s Nevericami a Kýrom. V roku 1819 sa v žiadosti spomína spoločná zástava a výdaj šablí pre bandérium, ktoré sa zúčastní na slávnostnej inštalácii primasa.
Stolica mala kongregácia (zasadnutia) zvyčajne na jar a na jeseň. V zápisnici z 5. apríla 1758 je napísané: „Obedy podávané z príležitosti kongregácie sú príliš drahé. Kongregácia prikazuje podžupanovi, aby sa postaral o skromnejšiu stravu.“ V júni 1831 na zhromaždení sa konštatovalo, že obedy na úkor stoličnej pokladnice už viackrát nebudú.
V záznamoch z roku 1777 sa dozvedáme, že obyvatelia sa sťažujú kapitánovi na jeho vojakov, že koňmi spásajú lúky. Obecné pasienky mali menšiu rozlohu ako pred rokmi a odvádzanie tretiny úrody sena sa stalo bremenom. Pre jedného vojaka bola dávka na týždeň 5 funtov mäsa, 14 funtov chleba (2, 5 kg mäsa, 7 kg mäsa). Ďalej dostávali drevo na kúrenie, sviečky a posteľ. Obec bola povinná poskytnúť ubytovanie veliteľovi a niekoľkým vojakom vo vojenskom dome.
V meste Vráble nebola vhodná budova, v ktorej by sa mohlo schádzať predstavenstvo stolice. Predstavitelia stolice museli zasadať na rôznych miestach: v rokoch 1717 a 1746 v Nevericiach, na Dyčke v roku 1721, potom v Žitavciach a od roku 1745 najčastejšie vo Vrábľoch.
Revolučné roky 1848-1849 znamenali prelom aj pre arcibiskupské stolice. Postupne sa rušili ich šľachtické výsady, a tým strácali svoje opodstatnenie. Vrábeľská stolica sa začlenila do Tekovskej župy. Posledné zasadnutie Vrábeľskej stolice predialistov bolo 21. februára 1850. V súdobej kronike mesta Vráble sa o tomto poslednom zasadnutí môžeme dočítať nasledovné:
„V roku 1850 z milosti bolo arcibiskupskej stolici povolené, aby za prítomnosti cisárskeho komisára zvolali valné zhromaždenie, na ktorom sa malo rozhodnúť o majetku a imanii stolice. Toto bolo posledné zhromaždenie, ktoré sa skončilo nasledovným uznesením – Všetky zápisnice o valných zhromaždeniach odovzdať politickej župe Tekov, bežné pravotné (trestné) a sirotské veci preložiť do patričných žúp. Stoličný archív uložiť v konvente Svätý Beňadik. Pečiatky a vojnový materiál odovzdať ostrihomskému arcibiskupovi. Starodávnu, zlatom husto vyšívanú jazdeckú štandardu, ďalej Barkóczyho a Esterháziho banderiálnu zástavu uložiť do vrábeľského kostola. Taktiež starodávne obrazy v drahých rámoch uložiť na vrábeľskej fare s tým, že keď sa v Tekovskej župe zriadi múzeum, budú v ňom vystavené. Tieto aj iné historicky vzácne veci však vtedajší primas vzal do Ostrihomu. Tam ich umiestnil do múzea. Na uskutočnenie týchto bodov uznesenia bola zriadená výkonná komisia: Jozef Gaál, podžupan, Jozef Mariassy, hlavný notár, predtým husársky plukovník, Štefan Dilles, kráľovský poštmajster, Ľudovít Cherebo, hlavný slúžny, Štefan Bajchi, prísažný.“
Vrábeľsko-svätojurská sedria mala právo meča (ius gladii – latinsky). Ešte aj na sklonku trvania stolice roku 1827 prokurátor Anton Messzáros navrhol, aby bola šibenica znovu postavená na tom istom mieste, kde podľa pamäti starých občanov voľakedy stála. Šibenica mala pripomínať domácim a hosťom, že stolica má naďalej právo meča. Pri toľkých výsadách, aké mala Vrábeľská stolica predialistov, sa často dostávala do sporu s Tekovskou župou. Podžupan Tekovskej stolice Imrich Liptai kritizoval výsadné postavenie Vrábeľskej stolice. Arcibiskup Forgáč mu dňa 20. októbra 1683 napísal ostrý list a následne 7. novembra sa ohradil aj voči predstavenstvu župy.
Podľa súpisu z roku 1700 patrili k stolici obce Dyčka, Horný Ohaj, Žitavce, Cetín, Telince, Neverice a Ladice. Žilo v nich asi 4500 obyvateľov. O jedenásť rokov neskôr patrili sem obce Dyčka, Žitavce, Telince, Paňa a samota Munkáč pri Hornom Ohaji. V roku 1742 to bol opäť Horný Ohaj, ďalej obce Telince, Pohranice, Ladice, Neverice, Cetín, Kíreš a niektoré ďalšie osady a usadlosti.
Časté zmeny v zoznamoch obcí a osád súviseli so striedaním panstiev ostrihomského arcibiskupstva. Pri rôznych vyznačovaniach hraníc pozemkov sa veľakrát stali rôzne výtržnosti. V roku 1672 rozhodol Juraj Selepčéni – Pohronec, ostrihomský arcibiskup so sídlom v Trnave, o pozemkovej hranici medzi Vrábľami, Dyčkou a Horným Ohajom. Pri vytyčovaní hraníc (méty) sa na jeho vyslancov vrhlo niekoľko ozbrojených vzbúrencov. Po roztržke boli potrestaní niekoľkodňovým väzením.
V roku 1601 bolo v zemepanskom mestečku Vráble 17 domov predialistov. O sto rokov neskôr (1702) tu bývalo už 20 šľachtických rodín. V panských kúriách žili: rodiny Alexandra Vassa, Jána Szakálosa, Františka Szakálosa, bratia Štefan, Imrich a František Varga, vdova Katarína Baloghová, vdoda Katarína Kováčová, vdova po Štefanovi Miklem, Pavol Tóth, Ladislav Fodor, Štefan a Andrej Meszároš, Ján Bezdegh, Juraj a Štefan Hajnal, Pavol Suto, Michal Verebély, František Csáky, Štefan Rác, Ján Bokoš, František Nagy, František Várady, František Szakaloš, Pavol Meszáros, Štefan Péli, Mikuláš Sélzy, František Bódy a František Orban.
Koncentráciou pozemkov šľachticov do samospráv došlo viackrát ku zlučovaniu stolíc: Leél – Vojka nad Dunajom a Vráble – Svätý Jur. Stalo sa tak v rokoch 1550, 1597, 1751... Súpis ostrihomského arcibiskupstva z roku 1571 vyzdvihuje tú skutočnosť, že Vrábeľská stolica predialistov bola najslávnejšia zo všetkých stolíc, nakoľko mala až dvoch palatínov. Vyplývalo to aj z toho, že jej územie sa rozprestieralo na území dvoch stolíc (Tekov a Nitra).
Predstavitelia stolice predialistov sa pravidelne zúčastňovali na vysviacke ostrihomského arcibiskupa. V kongregačnej zápisnici z roku 1761 sa uvádza na slávnosti spolu s Nevericami a Kýrom. V roku 1819 sa v žiadosti spomína spoločná zástava a výdaj šablí pre bandérium, ktoré sa zúčastní na slávnostnej inštalácii primasa.
Stolica mala kongregácia (zasadnutia) zvyčajne na jar a na jeseň. V zápisnici z 5. apríla 1758 je napísané: „Obedy podávané z príležitosti kongregácie sú príliš drahé. Kongregácia prikazuje podžupanovi, aby sa postaral o skromnejšiu stravu.“ V júni 1831 na zhromaždení sa konštatovalo, že obedy na úkor stoličnej pokladnice už viackrát nebudú.
V záznamoch z roku 1777 sa dozvedáme, že obyvatelia sa sťažujú kapitánovi na jeho vojakov, že koňmi spásajú lúky. Obecné pasienky mali menšiu rozlohu ako pred rokmi a odvádzanie tretiny úrody sena sa stalo bremenom. Pre jedného vojaka bola dávka na týždeň 5 funtov mäsa, 14 funtov chleba (2, 5 kg mäsa, 7 kg mäsa). Ďalej dostávali drevo na kúrenie, sviečky a posteľ. Obec bola povinná poskytnúť ubytovanie veliteľovi a niekoľkým vojakom vo vojenskom dome.
V meste Vráble nebola vhodná budova, v ktorej by sa mohlo schádzať predstavenstvo stolice. Predstavitelia stolice museli zasadať na rôznych miestach: v rokoch 1717 a 1746 v Nevericiach, na Dyčke v roku 1721, potom v Žitavciach a od roku 1745 najčastejšie vo Vrábľoch.
Revolučné roky 1848-1849 znamenali prelom aj pre arcibiskupské stolice. Postupne sa rušili ich šľachtické výsady, a tým strácali svoje opodstatnenie. Vrábeľská stolica sa začlenila do Tekovskej župy. Posledné zasadnutie Vrábeľskej stolice predialistov bolo 21. februára 1850. V súdobej kronike mesta Vráble sa o tomto poslednom zasadnutí môžeme dočítať nasledovné:
„V roku 1850 z milosti bolo arcibiskupskej stolici povolené, aby za prítomnosti cisárskeho komisára zvolali valné zhromaždenie, na ktorom sa malo rozhodnúť o majetku a imanii stolice. Toto bolo posledné zhromaždenie, ktoré sa skončilo nasledovným uznesením – Všetky zápisnice o valných zhromaždeniach odovzdať politickej župe Tekov, bežné pravotné (trestné) a sirotské veci preložiť do patričných žúp. Stoličný archív uložiť v konvente Svätý Beňadik. Pečiatky a vojnový materiál odovzdať ostrihomskému arcibiskupovi. Starodávnu, zlatom husto vyšívanú jazdeckú štandardu, ďalej Barkóczyho a Esterháziho banderiálnu zástavu uložiť do vrábeľského kostola. Taktiež starodávne obrazy v drahých rámoch uložiť na vrábeľskej fare s tým, že keď sa v Tekovskej župe zriadi múzeum, budú v ňom vystavené. Tieto aj iné historicky vzácne veci však vtedajší primas vzal do Ostrihomu. Tam ich umiestnil do múzea. Na uskutočnenie týchto bodov uznesenia bola zriadená výkonná komisia: Jozef Gaál, podžupan, Jozef Mariassy, hlavný notár, predtým husársky plukovník, Štefan Dilles, kráľovský poštmajster, Ľudovít Cherebo, hlavný slúžny, Štefan Bajchi, prísažný.“
Pohľad na Ostri...
Pohľad na Ostri...
Pohľad na Ostri...
Podpis Jána Ver...
Pohľad na Ostri...
Predialisti Sim...
Predialisti Vár...
Predialisti Dil...
Stoličný dom vo...
Kúria Boronkaio...
Predialisti Nad...
Použitá literatúra a pramene:
ETHEY, Gyula: A Verebély érseki nemesi szék. Bratislava 1942.
SOKOLOVSKÝ, Leon: Správa stredovekej dediny. AEP Bratislava 2002.
TRUBÍNI, Jozef – MARKO, Mikuláš: Vráble na prelome tisícročí. Vydavateľstvo LiečReh Gúth Bratislava 2001.
Kol. autorov.: Turci v Uhorsku II. In. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. LIT Bratislava 2006.
Kronika mesta Vráble od Viktora Porubca
Štátny archív v Ivanke pri Nitre, Kongregačné písomnosti Tekovskej župy
Maďarský krajinský archív v Budapešti
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43