Frontové boje a oslobodenie obce Kozárovce
Na jeseň 1944 sa v Kozárovciach ubytovali vojaci nemeckej brannej moci. To bol signál toho, že sa k obci približujú sovietske vojská. Dňa 5. decembra 1944 sa začal útok severného úderného zoskupenia 2. ukrajinského frontu v smere Hatvan – Šahy – Levice. Dňa 21. decembra boli oslobodené obce Tlmače, Čajkov a Rybník nad Hronom na ľavom brehu Hrona tankovými jednotkami 6. gardovej tankovej armády generálplukovníka A. G. Kravčenka. Rieka Hron sa stala po dobu troch mesiacov frontovou líniou. Na ľavom brehu Hrona tankové jednotky vystriedali v januári kozáci 1. gardovej jazdeckomechanizovanej skupiny generála Isu A. Plijeva. Od konca januára do konca marca 1945 tu boli jednotky 53. armády generálporučíka I. M. Managarova.
Od začiatku marca 1945 tu pôsobila 1. rumunská armáda pôsobiaca vo zväzku spomínanej 53. armády. Problematická je identifikácia nemeckých jednotiek. Od februára 1945 patrili Kozárovce do operačného pásma 8. armády, ktorej velil generál horských vojsk Hans Kreysing. V dedine sa mali nachádzať vojaci 271. Volksgranadier-Division, ktorej velil genmjr. Martin Bieber. Práve tento rozhodoval o nútenej evakuácii obce. Podľa výpovede pamätníkov v Kozárovciach sa nachádzali aj Španieli, ktorí boli pôvodne súčasťou Modrej divízie. Táto bola v októbri 1943 rozpustená a neskôr niektorí jej príslušníci bojovali v nemeckých jednotkách. Okrem týchto jednotiek treba spomenúť aj Nitriansku partizánsku brigádu, ktorá sa z 13. na 14. februára 1945 prebila cez nemecké pozície a prebrodila rozvodnený Hron pri Tekovskej Breznici. Jej príslušníci boli prechodne ubytovaní v Čajkove. Medzi 16. a 18. februárom Nemci za silnej delostreleckej podpory podnikli útok na druhý breh Hrona, smerom na Rybník nad Hronom. Rieku prebrodili pri Psiaroch a rybníckom kameňolome. Po počiatočnom úspechu bol útok zastavený paľbou kaťuší a protiútokom sovietskych jednotiek. Boja sa zúčastnila aj Nitrianska partizánska brigáda. Na obidvoch stranách boli početné straty. Zranení Nemci zaplnili zlatomoraveckú nemocnicu. Po tomto boji sa situácia na fronte na krátky čas upokojila. Jarná ofenzíva 2. ukrajinského frontu začala 25. marca 1945. V rámci nej bolo oslobodené aj mesto Nitra. Tomuto oslobodeniu predchádzalo najtragickejšie letecké bombardovanie v dejinách Slovenska – po útoku 5. leteckej armády Sovietov dňa 26. marca zahynulo v Nitre 341 obyvateľov. Medzi nimi bol aj Kozárovčan Mikuláš Ďurovič. V stredu ráno 28. marca 1945 pred Veľkou nocou vojská oslobodili Kozárovce.
V bojoch bolo zabitých 10 sovietskych vojakov, 3 Rumuni a 10 Nemcov. Podľa výpovede pamätníkov už večer 27. marca po dedine behali Sovieti. V noci pochytali Nemcov a Španielov, ktorí spali a odviedli ich do Levíc. Na druhý deň chodili po domoch jeden Rus a jeden Slovák a oznamovali obyvateľom, že dedina je oslobodená. Na druhý deň sa do obce vrátil notár.
Podľa svedectiev pamätníkov počas trvania bojov boli obyvatelia ukrytí v pivniciach alebo bunkroch. Našťastie mali dostatočné zásoby potravín. Obchod a mlyn v dedine nefungovali. Chlapi z obce preto chodievali v noci do mlyna v Kňažiciach (dnes súčasť Žitavian) a vracali sa na druhý deň v noci. Museli mať však priepustku z nemeckého veliteľstva. Postupne ale dochádzalo palivo a preto sa rozoberali chlievy. Rovnako nebolo dostatok petroleja, preto sa svietilo masťou. Sovieti ostreľovali dedinu a okolie približne dvakrát denne. Paľbu sústredili na vojenské pozície. Najprv vystrelili jedenkrát a až po piatych alebo desiatych minútach spustili paľbu. Tím umožnili obyvateľom sa včas ukryť. Napriek ostreľovaniu ľudia chodili do kostola. Stalo sa, že ostreľovanie začalo počas omše, ľudia však zostali v kostole. Počas frontových bojov sa dokonca konala v dedine aj svadba. Bežne sa však nechodilo po vonku. Vykonávali len nevyhnutné domáce práce, ako napr. kŕmenie hydiny a dobytka. Dvory boli pozamkýnané, aby vojaci nechodili po domoch.
Od januára do konca marca 1945 zahynulo pri prebiehajúcich bojoch 10 obyvateľov obce. Menovite to boli Ondrej Dvorák, Františka Gáfriková, Anna Holečková, Gabriel Kabát, Mária Kabátová, Jozef Kotora, Mikuláš Kotora, Ján Kúkeľ, Terézia Majerová, Jozef Šusták. Najtragickejší bol 19. február, keď pri ostreľovaní dediny zahynulo 5 ľudí. Tieto obete pochádzali z jednej ulice a susedných domov. Po prechode frontu Sovieti tvrdili, že si mysleli, že tu bolo umiestené delo. Za to považovali vahadlovú studňu na jednom z ostreľovaných dvorov. Pri práci na zákopoch prechladol a dostal týfus Vincent Betin, ktorý zomrel 25. februára. Okrem toho dňa 9. januára bol zastrelený na úteku a pred kostolom v Zlatých Moravciach obesený na rozhlasový stĺp Jozef Hudec zo samoty Vystrkov. Spolu s ním mal byť popravený aj jeho švagor František Kabát, ktorému sa však podarilo utiecť. Počas bojov bolo v Kozárovciach ťažko poškodených 27 domov, 207 ľahko a zhorelo 5 stodôl. Cez vojnu a po nej počet obyvateľov klesol. V roku 1948 v obci bývalo 1882 ľudí. Pre porovnanie v roku 1940 mala 2036 obyvateľov.
Použitá literatúra a pramene:
Čajkov spomína a ďakuje 1276-2001. Čajkov 2001.
HETÉNYI, Martin. Bombardovanie mesta Nitra a okolia v rokoch 1944-1945 In: Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov V : Slovenská republika medzi Povstaním a zánikom 1944-1945. (Zost. M. Šmigeľ - P. Mičko – M. Syrný). Banská Bystrica 2006, s. 202-214.
HORNIAČIK, Ján. Obec Rybník. Historicko-národopisná monografia. Rybník 2000.
IVANIČ, Peter. Život obce na frontovej línii: Kozárovce na konci druhej svetovej vojny. In: Historické rozhľady . 4. Bratislava, Historické rozhľady o. z. 2008, s. 119-130.
KOŠOVAN, Štefan. Nitra, the second Coventry? Nitra 2009.
Pamätná kniha obce Kozárovce 1933-1946.
Osvobození Československa Rudou armádou 1944/1945, sv. 1. Praha 1965.
ŠVOLÍK, Gašpar. Kozárovce. Minulosť a prítomnosť. Kozárovce 1998.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava 1977, s. 84.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43