Epitaf nad hrobom Juraja Selepčéniho – Pohronca

      Najvýznamnejšia osobnosť Požitavia si zaslúži aj najviac pozornosti po každej stránke. Nechcem polemizovať o jeho mene, ktoré sa uvádza aj v inej podobe (Juraj Pohronec Slepčiansky). Významní náboženskí spisovatelia a cirkevní hodnostári (Ján Ch. Korec, Viliam Judák. Jozef Vavrovič, Milan Hromník, Ladislav Belas a iní) podobne ako aj svetskí historici (Július Pašteka, Dušan Kováč a ďalší) používajú meno Juraj Selepčéni – Pohronec a ja nemám dôvod a ani sa necítim, aby som odborne posúdil, či uvedené osobnosti píšu správne meno nášho rodáka.

      Ako je známe Juraj Selepčéni – Pohronec zomrel 14. januára 1685 v Letoviciach na Morave. Vo svojom testamente mal žiadosť, aby ho pochovali v Bazilike Panny Márie v Mariazelli, v Kapnke sv.Ladislava, ktorú dal za svojho života postaviť. O jeho pochovanie sa mal postarať Ján Maholány, ktorý sa v Epitafe aj spomína. Michal Tarabčák a Edita Tarabčáková v príspevku Slovák prímas Uhorska (Kultúra 2/2005) uvádzajú, že sestra Juraja Selepčéniho, Barbora, odišla do Machuliniec ešte ako desaťročná za pasáčku, tu sa aj vydala. Jeden z jej synov, menom Ján, za peniaze Selepčéniho vyštudoval a arcibiskup Selepčéni mu neskôr u cisára vymohol titul barón de Maholány, teda barón z Machuliniec.

      Po obidvoch stranách hlavnej lode Baziliky Panny Márie v Mariazelli sú v bočných lodiach kaplnky. Pri pohľade od hlavného vchodu Kapnka sv. Ladislava je v pravej bočnej lodi, úplne vpredu. Epitaf, mramorová tabuľa s latinským textom, sa nachádza priamo v kaplnke sv. Ladislava. Umiestnená je pomerne dosť vysoko a text je ťažko čitateľný. Preto bola tabuľa nafotografovaná z viacerých strán, text bol zväčšený, a tak čitateľnejší. Prepis latinského textu robili na Trnavskej univerzite, kde bol urobený aj preklad do slovenčiny. Preklad sprostredkoval Mgr.Dominik Šabo. Druhý preklad urobil riaditeľ Diecéznej knižnice v Nitre kanonik Mons. ThDr.Ladislav Belas. Obidva texty sú takmer zhodné a originály prekladov sa nachádzajú v archíve Topolchen Parvum n.f.

      V Kapnke sv. Ladislava bol istý čas pochovaný aj maďarský kardinál Jozef Mindszenty (1892 – 1975), neskoršie prenesený do krypty Ostrihomskej baziliky. Nad jeho hrobom bola mramorová tabuľa s textom, ktorá tam zostala.

      Pri pozornom čítaní Epitafu zistíme, že Juraj Selepčéni zomrel vo veku 92 rokov. Podľa väčšiny autorov sa narodil 24. apríla 1595, avšak Jozef Vavrovič uvádza rok narodenia 1592 a Milan Hromník dokonca rok 1602. Skutočnosť uvádzanú na Epitafe sme si všimli až po preklade. Bolo by potrebné v Mariazelli znova zistiť priamo na Epitafe pravdivosť zápisu. Podľa terajšieho prekladu by bol pravdivý rok 1592.

      Autorovi tohto príspevku sa nepodarilo nájsť publikovanie Epitafu v pôvodnom znení alebo v preklade v žiadnom prameni. Privítame každú novú informáciu v tomto smere.

Epitaphium
(Epitaf)

Dicebar Pohroniz Szelepcheny Georgius olim,
Kedysi som sa nazýval Juraj Selepčéni Pohronec
Qui late gestis notus in orbe fui.
bol som naširoko známy činmi.
Me Bizantinum, me Dacia, Roma, Polonus
Mňa Byzancia, mňa Dacia, Rím, Poľsko
oratorem habuit Caesaris, et patriae
mňa za rečníka cisára i vlasti mal
Panoniae pro rex o cancelarius aulae,
Panonie miestokráľ, ó kancelár dvora
atque archipraesul Strigoniensis eram.
a tiež arcibiskupom Ostrihomu som bol.
Pressa per Odrysium regina Vienna Tyrannum
Tlačená tráckym vládcom kráľovná Viedeň
stat victrix opibus quis neget ipsa meis.
víťazka stojí ona, kto poprie bohatstvom mojím.
His sacra claustra etiammulto cum paupere gaudem,
Nimi posvätné závory tiež sa radujem s mnohým chudobným,
has Caesar, miles, Mysta, et egenus habet.
ony cisár, vojak, kňaz pri mystériách i bedár má.
Mille, et sexcentos tum recte inceperat annos
Tisíc i šesťsto vtedy začal rokov
octuaginta simul quinque referre polus.
osemdesiat i päť spolu odovzdal nebu.
Dum nonaginta duos penetrassem aetatis in annos
Kým som sa neprebil k deväťdesiatim dvom veku rokom
in Letovicz morior Morava terrav tuo
v Letoviciach moravskej zemi tvojej umieram
Ad caelos et cellas inde relatus utrumque
k nebesiam i cellám (mariacelenským) odtiaľ bol som zanesený
hunc volui vivens semper habere locum.
toto miesto vždy som túžil mať za miesto.
Hac tandem monumenta meo Maholany Iohanes
Tak nakoniec Ján Maholanyi (Ján z Machuliniec) v pomník
sanguine coniunctus sarcophago imposuit.
s mojou krvou do sarkofágu vložil.

epitaf