Čierny hrad a Zlatno

Na Slovensku máme viacero zaniknutých hradov, o ktorých nemáme takmer žiadne historické údaje. Vyšlo veľa kníh o hradoch a zámkoch Slovenska. Viaceré zaniknuté hrady nie sú v nich ani spomenuté. Prečo? Sú tak malé, že nestoja za zmienku? Asi nie! Keď nie sú historické záznamy, nie je o čom písať. Ale hrady existovali. Máme po zaniknutých hradoch pozostatky. Kto nám povie, o aký hrad ide? Zaniknuté hrady majú na mapách presné miesto. Názvy sú dosť neurčité a nevieme prečo. Ak spomenieme názov hrad, hrádok, hradisko, pustý hrad, nevieme, o ktorý zaniknutý hrad ide. Takýto názov majú viaceré zaniknuté hrady Slovenska. Niektoré zaniknuté hrady majú aj prídavné meno a tu už presne vieme určiť miesto, kde sa nachádza napr.: Studený hrad, Čierny hrad, Červený hrad, Dračí hrádok, Žakýlsky hrad a pod. Keď nie sme turistickí nadšenci alebo historicky založení, tak nevieme o nich takmer nič. Keď chcete absolvovať peknú poznávaciu vychádzku na zdravom vzduchu, cez les, tak cesta na hrad je ideálnym cieľom. Na Internete podľa mapy, alebo pomocou GPS si určíte trasu a miesto. V odbornej alebo turistickej literatúre treba naštudovať históriu cieľového hradu. A tam nenájdete skoro nič. Siahol som preto po vysokoodbornej literatúre Názvy hradov a zámkov v SR (Ba 1990), ktorá mala slúžiť pre slovenskú kartografiu a štandardizovať geografické názvoslovia, ale viaceré hrady nie sú ani tam spomenuté. O Čiernom hrade sa uvádza, že ide o zrúcaninu hradu, ktorý bol
postavený asi na začiatku 14. storočia a spustol pravdepodobne ešte koncom 14. storočia alebo začiatku 15. storočia.

Mám asi dvadsať najznámejších kníh o hradoch a zámkoch z rôzneho obdobia, rôznych autorov a nenašiel som o nič viac. Iba to, čo je nám známe z internetu. Deti, či vnúčatá sa vypytujú, kto tam býval a najstarší turista musí fantazírovať namiesto fundovaného výkladu. Ale „malí“ to radi počúvajú.

Čierny hrad
Čierny hrad (domácky nazvaný aj„čírny hrad“), podobne ako neďaleký Studený hrad pri Jelenci, patrí k zaniknutým hradom v pohorí Tríbeč nad obcou Zlatno. Historická literatúra o hradoch nedisponuje takmer žiadnymi hodnovernými informáciami. Preto názory na obdobie vzniku sa v historickej literatúre veľmi rôznia. Históriu vzniku Čierneho hradu spájajú so strážnou funkciou starého prechodu cez pohorie Tríbeč, ochranné útočište pred nájazdom Maďarov i so strážnou funkciou ťažby zlata. V dávnej minulosti viedla cez pohorie Tríbeč horská cesta z Požitavska cez Zlatno, lesom medzi Veľkým Tribčom a Javorovým vrchom do Krnče, Solčian až Topolčian. Kde je zlato, tam musí byť aj ochrana majetku a tak mohol vzniknúť hrad ako obrana proti lúpežníkom. Lúpežníkov je na Slovensku v každej dobe viac ako veľa. Zvyšky Čierného hradu sú na rozhraní chotárov obcí Zlatno a Velčice a mali vždy pomenovanie Čierny hrad.
Podľa pôdorysu zaniknutého hradu možno predpokladať, že ide o slovenský hrádok, ktorý bol postavený v období nájazdov Maďarov. Prvotní uhorskí králi nemali žiadne skúsenosti so stavbou hradov a hrádkov, lebo kočovali, robili rýchle nájazdy a zmizli. Maďari sa nebránili v hradoch, ale plienili krajiny ako Tatári (Mongoli). O ich histórií sa dozviete zo 700 stranovej knihy Jonáš Záborský – Dejiny kráľovstva uhorského (2012), ktorá ako prvé slovenské vydanie nestihla ani zohriať pulty knihkupectiev. Nedá sa predpokladať, že by išlo o nejaký uhorský hrádok. Je možné, že aj Slováci obnovili bývalý keltský hrad na Slovensku? Možno. Kelti, ktorí zostali na našom území, asi splynuli so slovanským etnikom. V krátkom období po testoch obyvateľov jednotlivých stredoeurópských štátov na DNA nám bude situácia s Keltmi jasnejšia a možno Keltov zaradíme medzi „domáce etniká na stredovekom Slovensku“ (viď lit.Miloš Marek - Cudzie etniká na stredovekom Slovensku, Matica slovenská 2006 ). Čierny hrad mohol patriť aj templárskym rytierom? Veď aj Slováci boli templárskymi rytiermi a škoda, že na západnom Slovensku o templároch málo vieme. Dúfam, že tento príspevok bude podnetom aj pre historikov, ktorí ak na nejaký zdroj narazili, tak to môžu zverejniť aj pod pseudonymom. Nenašiel som zdroj historických informácií o Čiernom hrade a preto moje domnienky posielam v podobe historickej konštrukcie.

Historické konštrukcie údajov o vzniku Čierneho hradu
Pri historickej konštrukcii bádania som teoreticky zašiel do staršieho obdobia Slovákov, do obdobia Keltov a do obdobia Templárov:
Kelti?
Pri Keltoch by sa dali historické údaje konštruovať podľa kľúča:
Kelt – od 4.stor. pred n.l. – ťažba drahých kovov ryžovaním a spracovanie drahých kovov – prvé razby mincí na našom území (ak sa pri súčasných vykopávkach nájdu keltské mince) .
V priebehu 4.stor. pred n.l. dostala sa oblasť strednej Európy do sféry záujmov viacerých keltských kmeňov. Kelti boli vynikajúci bojovníci a spracovatelia zlata a iných kovov. Keltskému náporu neodolala ani známa grécka veštiareň. Roku 387 Rím zachránili pred Keltmi iba legendárne gágajúce husy. Keltskí bojovníci sa dávali do služieb armády Alexandra Macedónskeho. Podľa zdroja Peniaze v našich dejinách sa tam keltskí bojovníci dostávali k technológií razby mincí. Keltskí bojovníci dostávali zlaté statéry i strieborné tetradrachmy ako žold (napr.v druhej punskej vojne proti Rimanom). Domáce obyvateľstvo vymieňalo svoje poľnohospodárske a remeselnícke produkty za mince. Podobné zvyky možno sledovať aj v susedných krajinách. Mimoriadnu intezitu nadobudlo aj mincovníctvo českých a moravských Keltov. Keltské mincovníctvo na území Slovenska nebolo jednotné. Rovnako pre razenie mincí potrebovali vzácne kovy. Podľa nálezov keltských mincí s lýrovým znakom treba stredisko razby hladať v oblasti juhozápadného Slovenska, v Nitre alebov blízkosti Nitry. Keltská minca z Nitry má veľa spoločných znakov s moravskými a českými keltskými mincami typu Athéna Alkis, ktoré sa razili zo zlata. Strieborné mince bratislavského typu, BIATEC, razili Kelti v Bratislave alebo v okolí. Okrem BIATECu menej NONNOS, FARIARIX, TITTO, EVOIURIX, COUNOS, COVIOMARUS, MACCIUS, sú to všetko asi kniežatá, ktoré vydávali mince. Pri nedostatku zlata a striebra nahradili Kelti strieborné razby mincí bronzom. Na reverze keltských mincí na území západného Slovenska prevládajú zvieracie (vlk, medveď, diviak, ale aj lev) a mytologické motívy (harpya, gryps, okrídlený kentaur). Keltské kmene boli z územia Česka asi vytlačené Nemcami na Slovensko. Pri Borinke neďaleko Pajštúna máme medené hámre a strážny Dračí hrádok.
Templári?
Pri templároch by sa dali historické fakty konštruovať podľa klúča templár – 11.až 13.storočie - kostol - hrad - kúpele - ťažba vzácných kovov.
Po nedostatku zlata sa rozšírila strieborná razba mincí. To by nasvedčovalo aj ukončeniu ťažby zlata z dôvodu nízkej koncentrácie pri ryžovani aj vo viacerých slovenských riekach a potokoch. Prešlo sa na strieborné razby a náleziská striebornej rudy v Pohronsku, napr. Breznica, Nová Baňa, Teplica, Rudno a ich ochranné hrady napr. Šášov, Revište a pod. Neskôr to boli zdroje rudy v Banskej Štiavnici a Kremnici. Ak porovnáme pôdorysy hradu v Rudne, ktorého výstavba sa kladie na začiatok 14.storočia a Čierneho hradu či Studeného hradu, vidíme určitú podobnosť. Hrad má oválny pôdorys, pred ktorým stála hranatá veža a v pozadí palác. V lokalite Teplica v terajších Slených Tepliciach má tiež hrad názov Červený hrad. Ľudová tradícia nazývala obyvateľov červenými jazdcami. Súvislosť hradu a kúpeľov je obdobná ako v prípade Piešťan, kde už možno dokladovať temlárov, ich kostol a hrad Bana. Templári si liečili zranenia z bojov využívaním miestnych termálnych prameňov. Dispozičné riešenie hradu Teplica, resp.Červeného hradu, je podobné hradom Šášov, Revište, či Pustý hrad resp. Žakýlsky hrad (na vrchu Brezový hrad). Ojedinelé internetové domnienky a literatúra Po stopách templárov na Slovensku nám k bádaniu nepomôže. Možno archeológický prieskum hradov nám v budúcnosti odhalí chýbajúce historické údaje.
Slovania?
Pri Slovákoch by sa dali historické údaje konštruovať podľa kľúča: Slovák – od 6.storočia – prebratie technológie spracovania a ťažby kovov.
Podľa historika Steinhübla patrilo Nitrianskému kniežatstvu takmer celé územie Slovenska. Hraničné pásma sú Matra, Novohradské hory, Bukové hory, rieka Dunaj, Pohorie Malých a Bielych Karpát. Jadro Nitranska tvorilo dnešné západné a stredné Slovensko. Územie východného Slovenska bolo nestabilné a hranice sa posúvali. Na území Nitranska v období 8.-10. storočia bolo postavených takmer sto hradov. Niektoré hrady Slovania prevzali po Avaroch i Keltoch. Po roku 790, keď zanikol kaganát, Slovania prevzali ich opevnenia na našom území a v časoch nebezpečenstva ich obnovili najmä vtedy, ak stáli na výhodnom strategickom mieste. Slováci podľa skúseností Keltov i Nemcov získavali zlato ryžovaním do 14.storočia a potom ťažbou rudy a spracovaním rúd drahých kovov.
Vznik nového slovenského opevňovacieho systému je možno posúdiť podľa vyhĺbenej priekopy, podľa berny, ktorá je medzi čelom hradby a priekopou a pod. Opevňovacie systémy v 8.-10.storočí mali okrem drevených palisád vsadených do žlabu aj zložitejšie opevnenie. Na hradbu sa použila zem, drevo aj kamene, ktoré v prípade Čierneho hradu tomu nasvedčujú.
Ryžovanie zlata na Slovensku je v písomných dokladoch doložené na území Požitavska až v 11.storočí. Ryžovanie zlata na Dunaji (napr. Zlatná na Ostrove), rieke Hron v roku 1075 je doložené listinou, kedy knieža Gejza založil darmi kláštor vo Svätom Beňadiku.
V listine z roku 1075 sa uvádza aj ryžovač zlata i to, že sa zlato hľadalo i na Hornom toku rieky Nitry, na Žitave a inde (literatúra kard.J.CH.Korec Cirkev v dejinách Slovenska). Niektorí obyvatelia Zlatých Moraviec sa domnievajú, že sa zlato ťažilo aj v moraveckom potoku Zlatnianka. Čo na to povedať? Aj v Červenom Hrádku sa domnievajú, že na kopci Stávka mali Červený hrad. Okopával som tam vinohrady v mladosti a pýtal som sa, kde by mohol byť Červený hrádok. Nikto mi nepovedal, kde presne sa nachádza nejaký dôkaz a v historickej literatúre v archívoch som hrad nenašiel (až v starobe som našiel Červený hrádok na Malte smerom na Gozo).
Dá sa aj predpokladať, že drobné hrady mohli patriť údelným slovenským kniežatám. Kráľovskí jobagióni (iobagiones regni) boli aj po vzniku Uhorska slobodní na základe donácií, ale sa zúčastňovali vojenských výprav v kráľovskej armáde. Podľa zdroja Dejiny tesárskej farnosti (arcibiskup Gábriš Dejiny tesárskej farnosti, 1937) uvádza, že zo zachovalej listiny z r.1209 existovali aj od uhorského kráľa nezávislí občania iobagiones servientes. Títo slobodní jazdci mali osobitné sídlo a neskôr sa prihlásili do služieb beňadického opátstva a dedične dostali do užívania napr. tesárske opátske majetky. Pri návšteve opáta slúžili jobagioni ako osobná stráž. Mali oslovenie Comes, čo bol neskôr grófsky titul, (resp.hradný župan), ktorý pri členení šľachty odpovedal hradným jobagiónom (iobagiones castri). Ako príklad uvádza uvedený zdroj Comesa Hacobusa de Tezer a Leustachovho syna Michala ako jazdca z Tesár. Viacerí jobagioni vstúpili do templárského rádu.
V blízkosti pohorí Tríbeč a Pohronský Inovec bola ďalšia väčšia skupina slobodného šľachtického obyvateľstva, ktoré bolo nezávislé od kráľa a spadalo pod Ostrihomské arcibiskupstvo. Ide o Jurskú a Vrábeľskú stolicu a ich rytierov, ktorí jazdili na koňoch a nazývame ich predialisti.
Až do 14.storočia sa zlato získavalo hlavne ryžovaním, neskôr dolovaním rudy. Musíme predpokladať v prípade Čierného hradu a Zlatna, že sa zlato tradične ryžovalo v potoku, ktorý preteká obcou Zlatno. Táto skutočnosť bola podnetom pre vznik obecného názvu Zlatno. Ide o riečne ryžovisko. Nedá sa predpokladať, že pomenovanie Zlatno dostalo od Zlatých Moraviec, lebo názov „Zlaté“ vznikol až v roku 1920. Dovtedy bolo terajšie mestečko Zlaté Moravce písomne dokladované: 1113 Morowa, 1292 Morouth, 1773 Morawcze a zo zlatom nemali asi nič spoločné. Zlatno naproti tomu bolo písomne dokladované: 1156 Kisaranyos, 1397 Zalathna, 1808 Zlatno.
Predpokladajme, že hrad stojí na mieste staršieho hradu, podľa niektorých historikov neporušený stál ešte v 14.storočí. Ďalšie zdroje uvádzajú, že hrad vznikol koncom 13.storočia a zanikol v 15.storočí. Bez väčšieho archeologického prieskumu bude ťažko určiť, kedy už zaniknutý Čierny hrad vznikol. Prečo? To nie je iba v prípade Čierneho hradu. Pri viacerých hradoch chýba historická informácia a preto sa história zakladá iba na hypotézach. Bez archeologického prieskumu by sme sa mohli domnievať všeličo. Moja hypotéza: Čierný hrad, by mohol mať pomenovanie po čiernych rytieroch, resp. ísť o hrad Johanitov. Pochybujem, že by Johaniti stavali uvedený hrádok. Stavať hrádok mohli templári. Johaniti, ktorí prevzali majetky po templároch sa nazývali čierni rytieri a podľa toho sa templársky hrádok po prevzatí hradu premenoval na Čierny hrad a písomne sa zachoval už iba posledný názov. Hrádok možno Templári iba obnovili a pôvodne mohol patriť údelným kniežatám starých Slovákov. Ide tiež iba o domienku a preto počkajme si na odborný názor archeológa, ktorý v súčasnosti od roku 2005 prevádza archeologický prieskum. Predpokladám, že aj archeológovia sa „zapotia“ pri určovaní dôkazového materiálu, lebo sa mohol pri stavbe zaniknutého hradu použiť pôvodný materiál. Najviac by pomohlo, keby sa našli staré mince a podľa najstaršej by sa dalo predpokladať obdobie existencie. To sa dá iba dúfať. Ak mal hrad vynikajúcu polohu, tak sa stávalo, že aj po zaniknutí hradu ho znova obnovili v časoch nebezpečenstva. Počas absencie historických faktov, hľadajme, bádajme a prevádzajme rekonštrukciu domnienok, kedy mohol hrad vzniknúť. Potom podľa nálezov bude možné (alebo nebude) jednoznačne objasniť históriu Čierneho hradu.

Obec Zlatno
Podľa zachovalej povesti o ryžovaní zlata na Zlatne sa spomína, že činnosť riadil istý veľmož bývajúci na Čiernom hrade. Obec Zlatno, v ktorej chotári sa hrad nachádza, mala pomenovanie už v roku 1156 ako Zaltinc. Aj ďalšie pomenovania obce sú odvodené od slova zlato, v slovenčine Zlatno, v latine aurum (Ampellum) v maďarčine Kisarany (resp.Zalathna), nemčine Goldenmarkt (Schlatten), nám k bádaniu nepomôžu.
Ako asi vyzeral hrad v minulosti a vyzerá v súčasnosti možno vidieť na informačnej tabuli a fotografických záberoch zo septembra 2012. Z informačnej tabule umiestnenej na hrade sa dozvieme napr.: Kráľovská donácia z roku 1328 uvádza, že hrad bol kráľom darovaný pre Bašovych synov Marka a Jána ako šľachtické sídlo, ktoré vlastnili aj v roku 1341. Ide o Bašu, ktorý dobašoval? To by mohlo ísť o Zlatno pri hrade Muráň. Ide o pohárnika uhorského kráľa (Bán Bees)? Neskôr v roku 1386 uvedený majetok dostal Blažej Forgáč, ale o hrade sa už nehovorí. Pravdepodobne bol neobývaný a spustnutý. V roku 1396 bol vlastníkom obce Zlatno Vavrinec z Veľkých Uheriec. Niektorí pisatelia spájajú hrad s pobytom Husitov v 14.storočí. Začiatkom 16.storočia obec Zlatno vlastnia Forgáčovci a v roku 1516 žiadajú kráľa o povolenie znovu ťažiť zlato a iné rudy v obci Fekethevár. Ťažba dopadla ako nález zlata pri stavbe vodnej elektrárne v Gabčíkove (súdruhovia poslali šoférov po kus zlatej rudy a tí doniesli piesok v ktorom ani pod mikroskopom nevedeli rozpoznať steblo). Čierny hrad nebol zahrnutý do obrany Horného Uhorska proti Turkom. Forgáčovci hrad neobnovili. Vlastnili neďaleký hrad Jelenec (Gýmeš) a preto Čierny hrad postupne zanikol.
Na obecnom úrade som zisťoval, či obec má spracované informácie o Čiernom hrade. Zatiaľ obec nevydala obecnú brožúru a finančné zdroje ťažko zoženú, aj keď sa v obci v dávnej minulosti ryžovalo zlato. Veľmi dobre majú spracované informácie niektoré susedné obce, napr.Velčice.
Obec Zlatno sa spomína v novodobej histórií ako partizánska obec. Na obec dopadli dve zostrelené ruské lietadlá počas 2. sv. vojny. Dňa 22.decembra 1944 počas pádu lietadiel zahynulo 11 ruských letcov a 11 občanov Zlatna. V zime 1944-45 počas SNP občania napomáhali odboju proti fašizmu. Obec postavila aj pomník neznámym padlým vojakom a obyvateľom obce, ktorý aj v súčasnosti je ozdobený vencami. Žiadalo by sa doplniť mená padlých vojakov a obyvateľov na uvedený pamätník. Obec Zlatno zriadilo poľnohospodárske múzeum, v ktorom majú aj pamiatky z odboja. Škoda, že sa postupne strácajú vystavené predmety, napr. naposledy zapožičaný ruský samopal v okresnom meste Zlaté Moravce. Priatelia, žiadalo by sa vášnivého zberateľa oznámiť na okresnú políciu a následne zlodeja poslať na nútené práce obnovy Čierneho hradu.

Na záver turistika na Čierny hrad
K hradu sa dostaneme pešo aj s malými deťmi. Ako? Najlepšie keď zaparkujeme osobné motorové vozidlo za zlatnianským fudbalovým ihriskom tesne pred rampou, kde je miesto pre parkovanie 4-5 osobných áut. Ďalej je zákaz vjazdu motorovým vozidlám. Výstup pešo na Čieny hrad trvá asi hodinu a idete stále lesom po turistickej značke (po žltej) vedľa potoka a potom je odbočka vľavo do kopca až na hrad. Treba pochváliť turistický oddiel za dobre značenie (po žltej a zmena na žltý znak hradu), ale by sa žiadalo opraviť prvú informačnú tabuľu pred rampami, lebo je už nečitateľná, rovnako ako v Jelenci pri výstupe na Studený hrad a hrad Jelenec (Gýmeš). Tieto prvé tabule najviac motivujú turistov, či sa rozhodnú pre pochod. Horským bicyklom sa možno dostať až na Čierny hrad. Bicyklom je možné ísť rovnakou cestou a tí, čo presne poznajú terén, dá sa použiť aj skratka pred rampou do ľava po ceste a potom cez les rovno k Čiernemu hradu.
Požitavský kolega, ktorý brigádoval na chalupe sa zaujímal o hrady a zámky Požitavska. Požiadal ma, že až niečo o Čiernom hrade nájdem, aby som to zverejnil na stránke zitava.sk. Až nenájdem nič, tak aby som uviedol aspoň domnienky, prípadne vyzval ďalších k tomu, aby zverejnili novoobjavené fakty o hrade. Aj povesť o hrade by si tam rád prečítal. Povesť o hrade mi obyvatelia v obci nevedeli objasniť. Hľadal som aj archeológa na Čiernom hrade, aby som zistil priebežné nové výsledky, ale nenašiel som ho. Bolo už neskoro a utiekli sme pred blížiacou sa búrkou.