Ako sa voľakedy domy stavali

      Dnes je ťažké pochopiť, že naši predkovia si stavali domy vlastne z ničoho. Začínali takmer od nuly, snažili sa maximálne využiť všetko, čo im ponúkala príroda okolo. V horských oblastiach si ľudia budovali príbytky z dreva, v nížinách to bola predovšetkým nepálená, na slnku vysušená, tehla.

      Stavba domu, najmä v chudobnejších rodinách prebiehala svojpomocne. Stavebník si najprv sám s rodinou pripravil materiál, nachystal drevo, tehly, strešnú krytinu, navozil kamene na podmurovku... Potom sa mohli začať kopať základy. Základy domu sa kopali, ako inak, ručne. Pred samotným začiatkom výstavby domu sa na pozemku postavila drevená búda (ľudovo šopa), v ktorej bol zložený materiál na stavbu a potrebné náradie. Po vykopaní základov sa do jamy hádzali mohutné kamene, aby bol základ domu pevný. Tieto kamene sa následne zalievali nehaseným vápnom. V tom čase bol cement veľmi drahý, a tak ľudia volili radšej lacnejšiu variantu. Táto technológia je veľmi stará - podobne sa v minulosti stavali aj hrady. Vápno po určitom čase stvrdlo, a tak základy takýchto domov pomerne pevné.

      Na základy sa vtedy liala horúca smola a nad ňou sa murovalo. V určitej výške sa znovu liala smola a až potom sa robila tzv. „deka“ – základná doska. Po stvrdnutí základov sa pristúpilo k vyhĺbeniu pivnice. Tá zvyčajne bývala len veľmi malá, iba na uloženie základných potravín. V miestach, kde pri obciach pretekala rieka Žitava, sa pivnice o využívali menej, pretože spodná voda ich vždy na jar zatopila. Väčšinou sa tieto pivnice využívali počas stavby na hasenie vápna.

Hliníky a výroba tehly

      Na to, aby naši predkovia mohli stavať dom, bolo potrebné pripraviť si svojpomocne materiál. V požitavskej doline sa väčšinou využívala nepálená, neskôr pálená tehla. Takmer každá obec mala svoj tzv. hliník. Z toho miesta si ľudia brali hlinu na výrobu tehál. Takéto „hliníky“ boli napríklad aj vo Vrábľoch (dnes lokalita medzi Hliníkovou ulicou – názov odvodený od hliny, a Družstevnou ulicou) alebo v Šuranoch (dnes mestské smetisko). Tieto „jamy“ po čase stratili svoj význam, dnes sú zahádzané zeminou a ich voľakedajší význam pripomínajú len lokálne názvy v jazyku domácich.

      Z týchto miest si ľudia nosili hlinu na svoje pozemky a doma z nej robili blato. Miesenie blata opäť prebiehalo ručne. Na miesení sa podieľali i deti, ktoré sa od rána do večera v gumákoch „hrali“ v blate, tým ho dobre vymiesili a blato získalo tú správnu konzistenciu. Následne sa naložilo do tehlových foriem. Vo forme sa dobre ubilo a vrchná časť sa zrezala nožom. Po tomto úkone sa hotová tehla preklopila a nechali ju usušiť v šope. Tehly sa sušili aj v záhrade, v prípade dažďa sa prekryli plachtou.Po skončení výroby zhruba tisícky tehál sa pristúpilo k samotnému vypaľovaniu tehál, aby boli pevné voči poveternostným podmienkam. Tehly rozložili v záhrade do kvádra zhruba 5x5 metrov a ukladali ich na sebe, ponechali zopár otvorov, do ktorých sa následne nasypalo uhlie. Tehly boli dômyselne uložené tak, aby boli iba dve vedľa seba a vždy iba z jednej strany. Toto uloženie slúžilo najmä kvôli uhliu, aby sa všade dostalo a všade bola tá správna teplota kvôli rovnomernému vypáleniu. Keď uložili poslednú tehlu do kvádra, všetky škáry pretreli blatom, iba hore ponechali malý otvor, ktorý slúžil ako komín a takisto dole po štyroch stranách. Keď bolo všetko pripravené, v štyroch rohoch sa uhlie podpálilo a keď sa chytilo horieť, ponechali sa iba otvory, kadiaľ prúdil vzduch podporujúci horenie.

      Táto kopa horela zhruba týždeň. Po týždni horenia oheň vyhasol a tehly boli vypálené. Materiál na dom bol hotový, tehly krásne červené. Potom už len nasledovala výroba krovu, teda strechy. Na výpomoc sa volali skúsení majstri – tesári, ktorý najskôr okresali mohutné hrady a následne začali s výstavbou krovu.

      Dom pozostával z prednej izby, kuchyne s ohniskom, zadnej izby a komory. Za domom sa nachádzala maštaľ a za ňou murovaná šopa, ktorá slúžila na úschovu dreva. Predná izba slúžila najmä počas letných mesiacov. Pri stavbe domu pomáhala celá rodina, susedia a priatelia. Namiesto peňazí sa pomocníkom ponúkalo jedlo – chlieb, cibuľa, pálenka a slaninka, prípadne klobáska.

      O budovaní príbytkov kolovali rôzne povery. Do novovybudovaného domu pustil majiteľ psa, tam kde si prvýkrát ľahol, umiestnili posteľ. Po ukončení výstavby domu majiteľ vošiel dnu s metlou, soľou a chlebom a musel dbať na to, aby to nebolo v stredu alebo piatok.

Starý dom pri Ž...

Priečelie domu ...

Dom v Obyciach ...