Ako horným Požitavím lesná železnička premávala
Bohatstvo oblasti v okolí Topoľčianok tvoria tribečské lesy. Tieto dubové a bukové lesy slúžili ako zdroj bohatstva miestnych pánov ako palivové a úžitkové drevo. Pôvodne obyvatelia horného Požitavia chodievali do lesov len podľa potreby panstva v Topoľčiankach.
V rokoch 1877–1878 panstvo vypracovalo hospodársky plán a začali postupne drevo odpredávať súkromným firmám na pni. Drevo tak vozili robotníci po ceste vedúcej naprieč celým panstvom z Veľkých Uheriec a Jedľových Kostolian až do Topoľčianok. V rokoch 1857–1890 bol majiteľom topoľčianskeho panstva známy gróf Štefan Keglevich. Mal nesmierny vplyv, no ako hospodár zlyhal. Vždy si myslel, že jeho majetok je nevyčerpateľný, zakrátko sa však dostal do finančnej tiesni. Poslednú nádej videl gróf vo svojich rozľahlých lesoch.
Svojimi stykmi v armáde dosiahol, že do Topoľčianok prišla rota ženijného vojska, ktorá v rámci cvičného programu vystavala z Topoľčianok 15 km dlhú lesnú konskú železničnú trať. Dráha spájala Topoľčianky s polesím Jedľové Kostoľany. No túto trať gróf Keglevich nemohol používať pre svoje potreby. Nedočkaví velitelia priniesli celý jeho majetok na bubon. Habsburgovci dňa 20. septembra 1890 prevzali celý topoľčiansky majetok na seba. Do tohto majetku patril topoľčiansky kaštieľ, pozemky v 13. dedinách aj s lesmi. Habsburgovci, ale aj po nich Česko-slovenská republika drevo odpredávali drevo na základe dlhodobých zmlúv. Prvá takáto zmluva bola uzatvorená so zlatomoraveckou firmou Petö až na dobu desiatich rokov (1913–1922).
V tom čase zlatomoravčan Petö si prenajal od arcikniežaťa Jozefa Augusta Habsburského časť lesov a v roku 1916 vybudoval novú úzkorozchodnú lesnú železnicu. Na železnici pracovali talianski vojnoví zajatci podľa dobových správ za biednu stravu a za hrozné ubytovanie.
Lesná železnička bola dlhá 34,08 km, rozchod trate bol 760 mm. Spájala Topoľčianky s Karlovou dolinou a s Jedľovými Kostoľanmi. Prechádzala chotárom obcí Kňažice (dnes Žitavany), Topoľčianky, Machulince, Hostie, Jedľové Kostoľany a Skýcov. V roku 1918 sa drevo dovážalo z celého panstva na južnej strane pohoria Tribeč do drevoskladu v Topoľčiankach a na severnej strane do Bošian, z drevoskladov sa potom expedovalo k drevospracujúcim podnikom. Samotné depo pre dva rušne sa nachádzalo v Topoľčiankach pod hlavnou cestou na Hostianskej ulici.
Firma Petö zvážala lesnou železničkou aj hlinu z hlinobane, píla, v chotári obce Machulince do tehelne v Petöho závodoch. Hlina sa vozila v železných vozňoch, ktoré volali huntíky.
Ešte v päťdesiatych rokoch sa vo vzniknutých Štátnych lesoch Topoľčianky ťažilo približne 50 000 m3 dreva ročne. Železnička bola v Bošanoch zrušená už v roku 1941. Lesná železnička Topoľčianky – Karlova dolina – Žiare bola v 50. rokoch postupne zrušená a celá zničená. Na niektorých úsekoch, kadiaľ viedla, ešte vidieť v teréne násypy. Najmä pred Jedľovými Kostoľanmi, pod vrchom Uherelo vidieť voľným okom násyp. Na niektorých svahoch vidieť upravenú trasu, ktorou železnica prechádzala.
Azda najviditeľnejšou pamiatkou na lesnú železničku sú trámy, ktoré sa nachádzajú na malom moste ponad rieku Žitavu, ktorý je možné vidieť pod Živánskou turňou. Nachádzajú sa tu dodnes ako svedkovia čias minulých.
Jediná zachovan...
Pozostatky most...
Most ponad riek...
Pohľad pod most...
Neďaleko Jedľov...
Pekne ich vidno...
Použitá literatúra a pramene:
http://rail.sk/arp/slovakia/history/h452.htm
Přibyl, Jaroslav: Tulák po drahách č. 14/11. XII. 1999
Čepček Štefan: Topoľčianky, Tatran, Bratislava 1983
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43