Ako dyčianski zemania s vŕbou obchodovali

Najtypickejšou drevinou, ktorá rástla v minulosti pri rieke Žitava, bola prekrásna vŕba hlavatica. Po zregulovaní rieky vŕba na strednom Požitaví takmer vymizla.

V minulosti ju ľudia využívali na pletenie košíkov, alebo na spevnenie brehu riek a potokov. Slúžila aj ako stavebný materiál, keď s ňou vypletali múry slávneho vrábeľského renesančného hradu. Tie potom obhádzali blatom, ktoré zaschlo, a tak stena hradu ľahko odolávala ohňu. Vŕbou opletali aj furmanské vozy, ale taktiež sa z nej budovali rôzne ohrady okolo sedliackych a gazdovských dvorov.

Od polovice 19. storočia sa do dnešných čias zachovalo početné množstvo listín dyčianskych zemanov (obec Dyčka, dnes súčasť mesta Vráble), ktoré svedčia o cennosti požitavských vŕb. Tak napríklad dňa 30. marca 1823 predal zeman Andrej Bába z Dyčky svojich 21 vŕb, ktoré rástli neďaleko rieky Žitava za šesť zlatých na večné časy.

V tom istom roku, 5. mája, predal zeman Pavol Tar z Dyčky zemanovi Alexejovi Kováčovi dyčianskemu taktiež vŕby. V listine sa doslova uvádza: „Po vdove Ilčíkovej mám vlastné vŕby vysadené na konci svojho majetku a všetky som predal na večné časy pánovi Alexejovi Kováčovi dyčianskemu za 16 zlatých a k tomu som mu ešte predal 30 kolov, s tým, že mi v budúcnosti tých 30 kolov z agátového dreva vráti.“

Dnes možno nájsť vŕby v okolí Vrábeľ už len na lokalite Žitavský luh, na Fidvári, Mašekovom mlyne a na hornom toku rieky Žitavy.

Použitá literatúra a pramene:
Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Leviciach, Pozostalosť rodiny Jozefa Néčeia, listiny dyčianskych zemanov

Obec Dyčka na m...

Vŕba hlavatica ...