Desivé miesta na Požitaví (3. časť)
Osobitné tajomné miesto, nielen na Požitaví, mali krížne cesty. Bolo to miesto kde sa stretali mátohy, bosorky a rôzne nadprirodzené sily. Pôsobenie tajomných síl bolo najsilnejšie práve na cestách, ktoré sa pretínali, križovali – preto krížne cesty. Informácie o záhadných zjaveniach mátoh a svetlonosov pochádzajú takmer z každej druhej obce Požitavia. Aby sa čarovaniu zamedzilo, ľudia na krížne cesty stavali kaplnky, kríže a Božie muky. Preto sa dodnes takmer na každej krížnej ceste nachádza kríž s Ježišom Kristom. Odpradávna sa na krížnych cestách zastavil každý pútnik, aby sa pomodlil. Ale vráťme sa o niekoľko storočí späť...
Magické účinky na krížnych cestách boli nielen negatívneho charakteru, a využívali ich babky zelinkárky aj na rôzne liečenie, či na ľúbostnú mágiu. Zachovali sa len drobnosti z tohto obdobia, napr. vydlabanie dierky do kamenného kríža, pre získanie prachu do čarovného nápoja lásky.
Povery o krížnych cestách boli veľmi silné a tvrdo zakorenené. Tak napríklad sa verilo, že ak v rodine často zomierali deti, na zamedzenie smrti ďalších detí novorodenca nechala matka na krížnych cestách. Dieťa rodičom „priniesol“ pocestný – vraj takýmto spôsobom bolo možné upraviť jeho osud.
Na krížnych cestách sa pálili i svätojánske ohne – zvyk pochádza zo staroslovenských čias a súvisel s kultom ohňa.
Ďalšími tajomnými miestami na Požitaví boli pozostatky rôznych tajných chodieb. Je nimi poprepletané Požitavie krížom-krážom. Tak napríklad starí Vrábľania, Novovesčania a Slepčanci verili, že pod riekou Žitava je vybudovaná tajná chodba až k hradu Gýmeš.
V obci Nevidzany, v miestnej časti zvanej Kotôl, sa dodnes nachádza množstvo tajných chodieb. Chodby sa tiahnu po širokom okolí a veľa furmanov zapadlo a naveky stratilo svoje vozy, keď sa do nich po jarných dažďoch prepadla celá cesta. Ešte aj v súčasnosti pri budovaní rodinných domov sa objaví časť zasypaných chodieb. Dodnes nikto nezistil načo slúžili...
Ďalšími tajomnými chodbami boli posiate vrábeľské vinohrady. Povrávalo sa, že tieto chodby viedli z renesančnej pevnosti Vráble, ktorá sa nachádzala pri lokalite Fidvár a slúžila k úniku vojska z hradu. Podľa opisu majiteľov niektorých vinohradov boli chodby asi 2 m široké a zhruba 1,5 m vysoké. Vzdušnou čiarou hrad od vinohradov predstavoval približne 2 km.
Medzi najnebezpečnejšie tajné chodby patria tie pod kláštorom Mariánskej Čeľade. Dodnes sú viditeľné a pre ľudí sú veľmi zradné a nebezpečné. Podľa miestnej povesti bol kláštor prepojený s kláštorom v Hronskom Beňadiku a chodby boli dômyselne vybudované tak, aby sa do nich vošiel koč so záprahom.
Magické účinky na krížnych cestách boli nielen negatívneho charakteru, a využívali ich babky zelinkárky aj na rôzne liečenie, či na ľúbostnú mágiu. Zachovali sa len drobnosti z tohto obdobia, napr. vydlabanie dierky do kamenného kríža, pre získanie prachu do čarovného nápoja lásky.
Povery o krížnych cestách boli veľmi silné a tvrdo zakorenené. Tak napríklad sa verilo, že ak v rodine často zomierali deti, na zamedzenie smrti ďalších detí novorodenca nechala matka na krížnych cestách. Dieťa rodičom „priniesol“ pocestný – vraj takýmto spôsobom bolo možné upraviť jeho osud.
Na krížnych cestách sa pálili i svätojánske ohne – zvyk pochádza zo staroslovenských čias a súvisel s kultom ohňa.
Ďalšími tajomnými miestami na Požitaví boli pozostatky rôznych tajných chodieb. Je nimi poprepletané Požitavie krížom-krážom. Tak napríklad starí Vrábľania, Novovesčania a Slepčanci verili, že pod riekou Žitava je vybudovaná tajná chodba až k hradu Gýmeš.
V obci Nevidzany, v miestnej časti zvanej Kotôl, sa dodnes nachádza množstvo tajných chodieb. Chodby sa tiahnu po širokom okolí a veľa furmanov zapadlo a naveky stratilo svoje vozy, keď sa do nich po jarných dažďoch prepadla celá cesta. Ešte aj v súčasnosti pri budovaní rodinných domov sa objaví časť zasypaných chodieb. Dodnes nikto nezistil načo slúžili...
Ďalšími tajomnými chodbami boli posiate vrábeľské vinohrady. Povrávalo sa, že tieto chodby viedli z renesančnej pevnosti Vráble, ktorá sa nachádzala pri lokalite Fidvár a slúžila k úniku vojska z hradu. Podľa opisu majiteľov niektorých vinohradov boli chodby asi 2 m široké a zhruba 1,5 m vysoké. Vzdušnou čiarou hrad od vinohradov predstavoval približne 2 km.
Medzi najnebezpečnejšie tajné chodby patria tie pod kláštorom Mariánskej Čeľade. Dodnes sú viditeľné a pre ľudí sú veľmi zradné a nebezpečné. Podľa miestnej povesti bol kláštor prepojený s kláštorom v Hronskom Beňadiku a chodby boli dômyselne vybudované tak, aby sa do nich vošiel koč so záprahom.
Použitá literatúra a pramene:
Melicher, Jozef – Trubíni, Jozef.: Požitavské povesti, Vydavateľstvo Matice slovenskej Martin, 1998.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43