Vojna proti počasiu a Požitavie

Po prečítaní názvu článku sa niektorí možno pozastavia a zamyslia. Bojovať s počasím? A ešte k tomu u nás na Požitaví?! Rovnako tak však pre viacerých možno bude prekvapením, že v skutočnosti nejde o žiadne sci-fi. Možnosť a túžba ovplyvňovať počasie vŕta človeku v hlave už stáročia a na Slovensku sa tieto myšlienkové pochody naozaj bezprostredne dotýkajú aj nášho regiónu.
V dnešnom svete je už priame, aktívne ovplyvňovanie atmosférických procesov človekom realitou, hoci stále (chvalabohu) v malej miere. Umelo sa realizuje napríklad regulovanie úhrnov zrážok, rozptylovanie hmiel a hrubých vrstiev inverzie, ochrana pred mrazíkmi. Pokusmi bola potvrdená dokonca možnosť zoslabenia ničivých účinkov vetra v tropických cyklónach (hurikánoch) a dokonca zmena smeru ich postupu (žiaľ, zatiaľ nie želaným smerom). Najrozšírenejšou aktivitou je však zasahovanie do búrkovej oblačnosti typu Cumulonimbus. Zriedkavé a viacmenej stále len experimentálne je v tomto smere vyvolávanie zostupných prúdov s cieľom rozpadu oblaku. Už viac ako 50 rokov sa však v mnohých krajinách realizujú zásahy do búrkových mrakov s cieľom zamedziť krupobitiu. Jeho nepriaznivé, často až deštrukčné následky, v prvom rade v poľnohospodárstve, netreba bližšie popisovať. Pri ochrane pred krúpami je však nutné poznať samotný mechanizmus vzniku krúp. V spodnej časti búrkového mraku je teplota oveľa vyššia než vo vrchnej, kde mrzne. Navyše vzniká v mraku silné výstupné a zostupné prúdenie. Ľadové čiastočky z horných častí oblaku sa spájajú, vďaka zostupným prúdom sa dostávajú do spodnejších častí a namŕzajú na nich prechladené vodné kvapky. Odtiaľ ich prezmenu silný výstupný prúd opäť vynesie do vyšších častí oblaku, kde na seba viažu ďalšie čiastočky ľadu. Tento cyklus sa opakuje a krúpa postupne zväčšuje svoju hmotnosť až do chvíle, kedy ju výstupný prúd už nedokáže v oblaku udržať. Krúpa však dopadne na zem v tuhom skupenstve len vtedy, ak je výstupný prúd dostatočne silný. V opačnom prípade vypadáva z oblaku príliš skoro, jej rozmery tak nie sú nebezpečné a pred dopadom na zem sa spravidla stihne roztopiť.
Spôsobov ako zabrániť negatívnym účinkom “ľadovca“ je viacero. V zásade existujú dve základné skupiny metód – mechanické a chemické. Do prvej z nich patria tzv. “rázové vlny“ zapríčinené delostreleckými salvami (vlny zastavujú krúponosný proces) a siete inštalované priamo nad plodinami. Chemicky sa búrkový mrak ovplyvňuje najmä vyvolaním mnohonásobnej dodatočnej (umelej) kryštalizácie v oblaku pridaním reagujúcej látky. Spočiatku ňou bývali kryštáliky suchého ľadu, dnes je to hlavne jodid strieborný. Najčastejšie sa po infikácii mraku reagujúcou látkou dosiahne, že krúpy nestihnú narásť do nebezpečne veľkých rozmerov, ktoré im dovoľujú spadnúť až na zemský povrch. Umelo sa napr. vytvárajú doplňujúce krúpové zárodky, ktoré majú za cieľ konkurovať prirodzene sa tvoriacim, a v dôsledku tohto “boja“ o vodu sú zárodky zbavené možnosti vyrásť do nebezpečnej veľkosti. Tiež je ale možné ovplyvniť, že už dažďové kvapky rýchlejšie narastú do takej veľkosti, že vypadnú na Zem skôr, ako ich výstupné prúdy stihnú vrátiť späť nahor do veľkých výšok, kde by sa mohli zmeniť na krúpy. Na to, aby sa reagujúce látky dostali do búrkovej oblačnosti, sa využívajú pozemné generátory, delá, pyrotechnické granáty, rakety zem-vzduch, alebo rakety vzduch-vzduch z lietadiel.
Škody sposobené krupobitím sú na Slovensku pravidelne vyčísľované a podľa výsledkov dlhodobo najvyššie škody spôsobujú krupobitia vo východnej polovici Podunajskej nížiny. Svojho času bol preto navrhnutý projekt vybudovania tzv. raketového polygónu s pôsobnosťou na ploche asi 20 000 ha. Ochraňovaná plocha by zaberala najmä územie v okresoch Levice, Nové Zámky a Komárno. Polygón by malo uzatvárať približne 20 meteorologických raketových základní vo vzdialenosti 10 – 15 km od seba, viaceré z nich aj na Požitaví. Činnosť týchto odpaľovacích základní spočíva v odpaľovaní rakiet typu zem–vzduch podľa príkazov z riadiaceho centra. Mali by byť v prevádzke sedem mesiacov v roku (marec – september) a ich činnosť by mali zabezpečovať žaškolení pracovníci z agrochemických podnikov.
Ako už bolo naznačené, uvedený systém počíta s existenciou riadiaceho centra s celoročnou nepretržitou prevádzkou. Túto funkciu by mohlo vykonávať rádiolokačné pracovisko SHMÚ na Malom Javorníku v Malých Karpatoch neďaleko Bratislavy. Jeho úloha by spočívala vo vysielaní radarových informácii o nebezpečných poveternostných javoch, teda vrátane krupobitia. Okrem samotného druhu meteorologického javu takáto radarová správa obsahuje aj typ oblaku, informáciu o jeho vývoji, javoch v ňom, smer a rýchlosť jeho pohybu, plochu výskytu zrážok a kompletnú prognózu vývoja na najbližšie hodiny. Informácia je poskytovaná pre jednotlivé štvorce radarového priestoru s rozlohou 5 x 5 km2. Testovanie systému svojho času dokonca aj prebehlo, a to konkrétne na operatívne riadenie žatevných prác v okrese Levice. Radarová správa bola vysielaná v hodinových intervaloch.
Celý projekt je samozrejme pomerne nákladný, no rentabilný. Ako príklad možno uviesť USA, krajiny bývalého ZSSR a bývalej Juhoslávie, Taliansko či Francúzsko, kde sú protikrupobitné systémy v prevádzke už desiatky rokov. Na základe výsledkov sa ukazuje, že škody spôsobené krupobitím boli znížené v priemere na štvrtinu. Možno sa teda i na Slovensku predsa raz dočkáme toho, že ľadovec už nebude takým postrachom pre roľníkov, vinohradníkov, ako aj pre bežného dedinčana hospodáriaceho vo svojej záhrade. A v takom prípade by sme na Požitaví mali tieto výhody čerpať ako prví. Avšak popritom samozrejme zostáva dúfať, že akékoľvek aktívne zásahy človeka do počasia a klímy nenadobudnú v budúcnosti také rozmery, ktoré by sme my, či naši nasledovníci mohli trpko oľutovať.

Literatúra:
[1] ŠAMAJ, F. (2000). Umelé zásahy do atmosférických procesov (Aktívne ovplyvňovanie počasia). In: Životné prostredie. 2000, roč. 34, č. 2.
[2] ŠAMAJ, F. (1993). Umelé zásahy do atmosférických procesov. In: ŠAMAJ, F. – PROŠEK, P. – ČABAJOVÁ F. Agrometeorológia a bioklimatológia. Bratislava : Univerzita Komenského. 1988, s. 264–273.
[3] http://www.in-pocasi.cz/clanky/teorie/kroupy-vznik/
Použité obrázky sú ilustračné (zdroj: internet).