Legendárne novoročné ochladenie

Práve v dňoch keď sa rok stretá s rokom si pripomíname jednu z významných historických meteorologických udalostí. Veľmi rýchle a súčasne extrémne masívne ochladenie na prelome rokov 1978 a 1979 spôsobilo v ČSSR obrovské spoločenské i ekonomické problémy a škody. Čo sa dialo a ako sme túto prudkú zmenu počasia pocítili my na Požitaví?

Situácia na konci decembra 1978 bola nasledovná: severne od územia republiky sa vytvorilo veľmi výrazné frontálne rozhranie, ktoré oddeľovalo relatívne veľmi teplý vzduch nad juhozápadnou a južnou od studeného, pôvodom arktického vzduchu nad severnou a východnou Európou. Rozhranie sa naďalej ešte viac zvýrazňovalo a stenčovalo, ale studený vzduch niekoľko dní zotrvával prakticky bez pohybu. Meteorológovia už asi päť dní pred Silvestrom varovali pred príchodom vlny arktického vzduchu. Napriek tomu, že bolo len otázkou času kedy zaleje aj naše územie, neboli sme naň dostatočne pripravení. Svoje zohrala jednak určitá nedôvera ľudí voči opakovaným varovaniam meteorológov, keďže ochladenie stále neprichádzalo. No a ruka v ruke s tým sa pozornosť sústreďovala hlavne na novoročné oslavy. Čo však čert nechcel, bod zlomu nastal práve počas nich.

Nápomocnou silou mu bola tlaková níž, spojená so spomínaným frontálnym rozhraním, ktorá sa od Silvestra pohybovala cez naše územie smerom na Ukrajinu a po jej “chvoste“ arktický vzduch mohol začať prenikať do našej oblasti. Pri prechode tejto tlakovej níže, ešte v teplejšom vzduchu samozrejme spočiatku pršalo, čo v kombinácii s následným prudkým poklesom teploty spôsobilo najväčšie problémy. Veľké škody ale narobil aj vietor, keďže ťažký arktický vzduch sa k nám rýchlo doslova lial.

Čechy postihlo ochladenie práve počas silvestrovskej noci, my sme si naň museli počkať až na novoročné popoludnie. Pokles teploty predstavoval aj 3°C za hodinu, mnohé historické pramene píšu o tom, akoby z teplomera niekto odpúšťal ortuť, alebo že jej pokles bol markantný aj voľným okom. U nás na Požitaví a blízkom okolí sme mali v prvý deň roku 1979 ešte teplé dopoludnie, okolo obeda však sa však zdvihol veľmi silný, ľadový vietor a začalo sa prudko ochladzovať. Teploty v týchto dňoch na vtedy merajúcich staniciach vyzerali takto:

A – Najvyššia teplota nameraná cez deň 31.12.1978 (v °C)

B – Najvyššia teplota nameraná 1.1.1979 pred príchodom ochladenia (v °C)

C – Najnižšia teplota nameraná do polnoci z 1. na 2.1.1979 po príchode ochladenia (v °C)

D – Najnižšia teplota nameraná ráno 2.1.1979 (v °C)

Na Nový rok 1979 sa tak u nás na Požitaví behom pol dňa ochladilo aj o vyše 24 °C (!). Len pre ilustráciu, ochladenie bolo v rámci ČSSR najmasívnejšie v Čechách, kde teplota behom 12 hodín poklesla aj o 30°C: približne z 11°C na -19°C. O tom, aké teplotne kontrastné boli vzduchové hmoty, ktoré medzi sebou na konci decembra 1978 súperili, hovorí aj rozdiel priemernej dennej teploty (t.j. celého dňa) v dňoch 31.decembra 1978 a 2. januára 1979, teda v dňoch kedy sme boli ešte pod úplným vplyvom jednej (teplejšej) resp. už druhej (chladnejšej arktickej) z nich. V Žikave tento rozdiel v priemerných denných teplotách dosiahol 16,9 °C (!), na zvyšných dvoch staniciach na Požitaví to bolo len o pár desatín stupňa menej.

Následky tejto náhlej extrémnej zmeny v počasí boli u nás obrovské: praskali vodovodné potrubia, kúrenie a stromy ako na požiadanie. Mrzli hospodárske zvieratá a bohužiaľ aj ľudia. Skolabovala doprava, prakticky všade používaná nekvalitná nafta zmrzla na rôsol (dopravná infraštruktúra fungovala iba vďaka štátnym rezervám sibírskej nafty), zlyhávalo zásobovanie obchodov. Vojaci boli povolaní na brigády. Nastala energetická kríza, pretože uhlie pomrzlo vo vagónoch a nedalo sa vykladať. V snahe predísť problémom s dodávkami elektriny sa od prúdu na dlhé hodiny vypínali celé mestá, televízia obmedzila vysielanie. Na školách boli vyhlásené tzv. “uhoľné prázdniny“, ktoré napokon trvali celé tri týždne.

Náhle a masívne pády teplôt vzduchu sa síce vyskytujú, legendárne novoročné ochladenie z roku 1979 však napriek všetkému vytvára akoby samostatnú kapitolu v modernej histórii pozorovania počasia. Po prvé: dávno predtým a už nikdy potom až dodnes sa u nás nevyskytlo tak prudké ochladenie a navyše takejto intenzity.  Po druhé: prudké poklesy teploty sú menej časté v zimnom období a z tejto skupiny zároveň treba ešte vybrať tie prípady, keď pri nich úraduje takto silný mráz. Po tretie: veľmi výnimočným bolo na Nový rok 1979 spolupôsobenie viacerých ďalších sprievodných prejavov počasia (veľmi silný vietor, hustý dážď resp. sneženie, ľadovica, ...).

Stav núdze, ktorú vyvolal náhly nástup mrazivého počasie na začiatku roku 1979, vydržal až do konca druhej dekády januára, kedy arktické počasie povolilo. Sila prírody je jednoducho fascinujúca a človeka ešte aj v dnešnej vyspelej dobe dokáže kedykoľvek prekvapiť. My sa preto môžeme len domnievať, čo by sa asi dialo, keby sa situácia spred 34 rokov zopakuje práve teraz...

P.S.: Určite aj mnoho čitateľov portálu ZITAVA.SK si osobne spomenie na legendárne novoročné ochladenie 1979. Archívne materiály z Požitavia, ktoré som mal k dispozícii, nepopisujú situáciu na začiatku roku spôsobenú týmto extrémnym javom v našom kraji podrobnejšie. Keďže ja som vtedajšie udalosti nezažil, a nakoľko práve zápisy a rozprávanie pamätníkov sú v mnohom určite najzaujímavejšie, budem len rád a veľmi vďačný za každú takúto odozvu (osobný či sprostredkovaný zážitok, citáciu z pamätných materiálov, fotografiu, atď.) k tomuto článku.

Zaujímavé odkazy:
Dobové video ČST zachytávajúce krízu spôsobenú legendárnym ochladením na prelome rokov 1978 a 1979
Zaujímavý článok o legendárnom ochladení na prelome rokov 1978 a 1979 a jeho dôsledkoch

Súvisiace články:

Klíma a počasie Požitavia IV. – Teplotné výkyvy

Literatúra:

[1] MATEJOVIČ, P. (2011). Zima A.D. 1500 – 2010. História a podoby zím v Európe a na Slovensku. Veda, Bratislava, 2011, 282 s. ISBN 978-80-224-1208-7.

[2] TOMIS, B. (2010). Arktická zima. Dostupné online na: www.hiking.sk.

[3] meteoforum.e-pocasi.cz. Historické počasí: Masivní ochlazení na Silvestra 1978. Dostupné online na: www.meteoforum.e-pocasi.cz.

[4] JANČURA, V. (2012). Kedysi ešte aj zimy boli poriadnejšie. Denník Pravda, 22.1.2012. Dostupné online na: www.spravy.pravda.sk.

Zdroj klimatologických dát: SHMÚ.

Zdroje mapových obrázkov: www.wetter3.de,  www.wetterzentrale.de.

Ilustračný obrá...

Animácia rozlož...

Animácia rozlož...

Ilustračný obrá...